Slovník pojmov

Dharma

(sanskrt): Slovo Dharma označuje súhrn všetkých dejov, ktoré podľa buddhistickej predstavy riadia kozmický život. Pojem Dharma pôvodne pochádza z indickej tradície a označuje súhrn všetkých dejov, ktoré riadia kozmický život. V tejto tradícii význame predstavoval princíp prírody, onú silu, ktorá udržiava svet vo svojom prirodzenom rytme (číns. dao, jap. dō ). V rozšírenom význame predstavuje nesmrteľnú Skutočnosť, Absolutno, jasnú a čistú Pravdu, ktorú je možné rozpoznať a v sebe samom uskutočniť, čím sa žiak stáva majstrom (v zene – rōshi, v budó – hanshi). Potvrdenie majstrovstva udeľuje v neprerušenej tradícii opäť jedine majster. Týmto potvrdením (inka shōmei) sa žiak (deshi) stáva nasledovníkom Dharmy (hassu). (W. Lind, Das Lexikon der Kampfkünste, Sport Verlag Berlin 2000)

Dharma

(sanskritsky)

Princíp alebo cesta; v základnom význame budhistické učenie, ale v širšom zmysle akékoľvek učenie alebo pravda.

Dōjō

道場(jap): Dōjō (dō=cesta, jō=miesto) znamená asi toľko ako „miesto na ktorom sa cvičí cesta dō“. Cvičenie cesty dó získava na obsahu a jasnosti, keď jestvuje ozajstné prepojenie medzi dō jō a žiakom cesty dō. Preto v učení cesty dō nie je dōjō žiadnou telocvičňou, ale svätým miestom, nazývaným aj „priestorom osvietenia&ldquo ;. Označenie dōjō sa vzťahuje na priestor, v ktorom sa deje cvičenie, symbolicky však predstavuje hĺbku vzťahu medzi cvičiacim a jeho umením. Pôvodne povstal pojem dōjō z Buddhizmu a označoval miesto meditácie a nachádzania seba samého. Neskôr sa zmenil jeho význam na miesto, kde sa praktikujú bojové umenia (budō). Vlastný zmysel však zostal nezmenený. Pre každého ozajstného cvičenca je aj dnes dōjō stánkom meditácie a koncentrácie, vážené miesto učenia, bratstva, priateľstva a vzájomného rešpektu. Pre pravého žiaka cesty dō je jeho dōjō druhým domovom. Cez správný vzťah k dōjō dochádza k vzájomnej výmene hodnôt, z ktorej sa môže zrodiť ruka v ruke - vyzrievanie jednotlivca a Duch Budó.Egoistickí ľudia, ktorí používajú dōjō iba ako telocvičňu sa na tomto nemôžu podieľať. Dōjō žije z priznania sa v ňom cvičiacich ľudí k ideálu bojového umenia. Jedine týmto spôsobom ná jde cvičiaci prístup ku ceste dō. Keď do dōjō vstupuje skutočný žiak budō, zanechá bežné problémy pred jeho dverami. Je prejavom nepozornosti vstupovať s nimi do dojō. Dojō je miestom meditácie, koncentrácie na seba samého. Je to protiklad oproti všetkému, čo sa dennodenne bežne deje. Keď to človek takto chápe a hľadá v sebe ozajstný vnútorný postoj, môže v ňom rásť. (W. Lind, Budō – Der geistige Weg der Kampfkünste, Otto Wilhelm Barth Verlag, 2001, 4. vydanie)

Dōkan

„Cesta je kruh“ - vyjadruje jednu zo Zenových zásad, ktorá hovorí o nutnosti neustálej, neprerušovanej praxe (gyoji dōkan). Toto je možné len vtedy, keď príde k uvedomeniu, že cieľ (poznanie) a cesta k nemu (dō) nie sú oddelené, rovnako ako nie je oddelené cvičenie v dōjō a život mimo neho. Majstrovstvo (trvalé poznanie) znamená, že človek si neustále, bez úsilia uvedomuje a zažíva nemenný základ v pozadí všetkého - vrátane seba samého a žije tak v jednote so všetkým, čo je a jeho konanie je v súlade s celkom.
Zenový majster Dogen hovorí: keď praktikujete, nesmiete predpokladať, že realizácia je oddelená od praxe. Takáto prax vedie priamo k poznaniu.