Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 15-4-2024, meniny má Fedor
pasik
Aktuality
Kurzy a semináre
Vyhľadávanie:
Členská zóna
Video materiály
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

OCHRAŇUJ CESTY PRAVDY

Dójo nominó Karte tó omou na
Nemysli si, že Karate sa nachádza iba v Dójó

Toto pravidlo bolo formulované majstrom Funakoshim a v Shótó-nijúkun vysvetlené na ôsmom mieste. Hovorí o tom, že cvičenec bojových umení si nemal myslieť, že by cvičenie techniky v Dójó bolo dôležitejším ako cvičenie jeho každodenných vnútorných postojov. Mnohí žiaci sa koncentrujú najmä na cvičenie techniky, ktorä považujú za dôležitejšiu ako cvičenie sa v správaní. Takto nedokážu rozpoznať významné súvislosti cvičenia Budó a počas toho, ako bojujú o svoj vysnívaný pokrok, im pravá cesta uniká. Namyslene sa dívajú zhora na to, čo považujú za menej dôležité, a nevnímajú, že takto v nich vzniká postoj, ktorý bráni ich pokroku na ceste Dó.

Pokrok v bojových umeniach pozostáva z oveľa hlbšie siahajúcich súvislostí a v žiadnom prípade nie je len výsledkom techniky. Nie je možné na tomto mieste popisovať všetky aspekty, pretože pri tom by bolo nutné hovoriť o vnútorných postojoch voči životu. Pravý žiak však vie, že tajomstvo majstrovstva spočíva v jeho vnútornom postoji. Za prekonanie všetkých prekážok stojacich mu v ceste nesie zodpovednosť každý sám. Majster Funakoshi hovoril, že človek musí byť pokroný, aby bol vôbec hoden obdržať nejaké učenie v Dójó.

Často sa stáva, že cvičiaci zrazu nerobí žiadne pokroky, aj keď sa v technike očividne snaží. Príčina tohto často spočíva v namyslenej mienke o sebe, v urážlivom sebavedomí alebo v zanedbávaní menších, predsa však dôležitých vecí, ktorých vyznam podceňuje. S pevným presvedčením bojuje o svoj uhol pohľadu, avšak rezonancia, ktorú vyvolal mu neprináša žiaden úžitok a izoluje ho. V dójó sa pokloní pred svojim učiteľom, ale vonku je povýšenecký, arogantný a najmúdrejší zo všetkých. Karate sa nenachádza iba v Dójó. Zabudol, že pokročenie ponad holú techniku sa odvíja od vnútorného postoja, s akým pristupuje k životu.

Majster Chibana raz povedal: „Každý z nás má v sebe nejaké slabosti. Tým, či oným spôsobom niekedy chceme niečo zadarmo. V karate však niečo také neexistuje. Tu musíme svoju úroveň, svoj postup vpred, svoje postavenie alebo svoj stupeň získavať dennodenne vždy znova a znova tvrdou prácou a obetavosťou. V karate neexistujú žiadne skratky, je len práca, pot a bolesti.“

Nie náhodou slúži v bojových umeniach Dójókan ako merítko pokroku. Predstavuje nekonečnú výzvu pre neprekonané pocity a prekážky. Keď cvičiaci neprijme boj proti svojim vnútorným nedokonalostiam, bude stroskotávať na neustálej urážlivosti. Toto mu však nebráni cvičiť v Dójó techniku. Existuje mnoho cvičiacich, ktorí to takto skúšajú. Ako večne porazení v boji so svojim malým Ja však v bojových umeniach nemôžu nič dosiahnuť. Skutočné cvičenie presahuje formy. Len ten, kto si toto vezme za svoje môže pochopiť, čo znamenajú bojové umenia.

Nezávisle na vlastných názoroch sa v Budó považuje za hodnotné len to, čo cvičiacemu slúži v boji so sebou samým. Pokiaľ sa takáto hodnota zviditeľní, vyvolá rezonanciu úcty a uznania. Naproti tomu pýcha a povýšeneckosť nepotrebuje žiadne cvičenie, pretože tie sú pevne zakorenené v každom nepripravenom človeku. Prekonať ich a naučiť sa pokloniť je prvým krokom k pokroku. Toto rozpoznať a prijať ako cvičenie je Budó.

Niekedy sa objavia žiaci, ktorí takéto cvičenie odmietajú. Sú pripravení učiť sa len to, čo sami považujú za správne. Aj títo ľudia môžu v Dójó cvičiť techniky. Nemôžu sa však začleniť do žiadneho procesu, ktorý vedie k pokroku, pretože nerešpektujú základné pravidlá cesty. Ich prehnané sebavedomie ich oddeľuje od všetkých neviditeľných pojítok, vďaka ktorým sa ľudia stretávajú, navzájom sa učia a spoločne rastú. Takto neustále stoja mimo kruhu v ktorom sú možné zážitky Budó.

Akokoľvek sú technicky zruční, sú takíto ľudia v bojových umeniach bezcenní. Odvolávajú sa na vlastnú hodnotu, ktorá však neexistuje dovtedy, kým ju sám nepreukáže. V naivnom sebapreceňovaní nerozpoznávajú vlastnú bezvýznamnosť pre ostatných ľudí a sťažujú ich snahu o integritu a harmóniu. Neustále svojim správaním rušia rovnováhu skupiny, ktorá musí byť opäť vyrovnaná jedine zvýšenou obetavosťou. Na základe práce vznikajúce predpoklady považujú za samozrejmosť, ktorú si netreba zaslúžiť. Takýmto postojom však zneucťujú Dójó a každého, kto sa skutočne snaží prijať ich hodnoty.

Čím vyšší je technický pokrok takýchto ľudí, tým rušivejším je takéto správanie pre každého, kto hľadá cestu Dó. Títo ľudia vidia jedine právo prijímať. Nemajú k ničomu skutočný vzťah a všetky existujúce predpoklady berú ako samozrejmosť. Nikdy tu nie sú pre ostatných ľudí, očakávajú však, že ostatní tam budú pre nich. Nedokážu si uvedomiť, že ich správanie je možné len na úkor ostatných, ktorí sú pripravení akceptovať a niesť zodpovednosť. Ak by neexistovali takíto ľudia, neexistovalo by ani Budó. Sú základom všetkých predpokladov a vďaka ich postoju majú skutočnú hodnotu. Jedine oni si zaslúžia byť označení za pokročilých.

Tí ľudia, ktorí svoj stupeň dosiahli len prostredníctvom techniky, sú pre bojové umenia bezcenní. Profitujú z cudzích hodnôt a neuvedomujú si, že ich spolucvičiaci musia niesť zodpovednosť kvôli ich naivnej predstave sebarealizácie za ich egoizmus a namyslenosť.


KARATE WA GI NO TASUKE
KARATE JE POMOCNÍK SPRAVODLIVOSTI


Aj toto pravidlo pochádza z Shótó-nijúkun majstra Funakoshiho a je tam objasnené na treťom mieste. Vyzdvihuje to, že cvičenie bojových umení rozvíja ducha, ktorý v dennom živote slúži spravodlivosti.

Spravodlivosti nie je učinené zadosť, keď zákony nahrádzajú myslenie, ale až vtedy, keď sa zákon uvažovaním pochopí. Dobrý občan však rešpektuje zákony, aj keď niekedy odporujú jeho osobnému náhľadu na zákon. Sú to práve zákony, ktoré umožňujú ľudské spolunažívanie. Bez nich by boli ohrozené štruktúry spoločnosti a pretrhnuté medziľudské vzťahy. Ich nerešpektovanie ruší poriadok a znižuje kvalitu života.

Často však nemajú ľudia žiaden vlastný cit pre zákony a pravidlá, ale bez preskúmania zastupujú názory skupín ku ktorým patria. Vlastný zmysel pre zákonnosť povstáva až tam, kde človek rozvíja ponad pravidlá zákonov vychádzajúce spravodlivé správanie, ktorému je pripravený sa zodpovedať. Nezrelí ľudia sa ani prostredníctvom zákonov nestanú spravodlivými, keďže ich zmysel pre spravodlivosť krúži okolo ich vlastného Ja, ktoré neznesie žiaden kompromis.

Neexistuje preto nijaká spravodlivosť založená na prázdnym nasledovaní zákonov. Zákony sú len schémou, v ktorej nesmie chýbať jemné ľudské zosúladenie. Toto spočíva vo vnútorných schopnostiach každého jedinca. Vyžaduje si však uvedomenie a starostlivosť skutočného človeka, ktoré ďaleko presahuje intelektuálne pochopenie.

Zákon samotný, bez osobného uvedomenia produkuje nebezpečné, zatvrdnuté a neomylné zmýšľanie, ktoré sa zakaždým necháva teoreticky dokazovať kúpenými interprétmi práva. Takto však zákon prestáva slúžiť spravodlivosti, pretože za človekom, ktorého bezúhonnosť je nespochybniteľná, sa môže skryť všetko možné. Spravodlivosť tak často pozostáva z toho, skôr neprávosť strpieť, ako neprávosť urobiť. 

Zmysel pre spravodlivosť vyžaduje čisté myslenie, nadobudnuté nie cez štúdium zákonov, ale cez sebapoznanie. Nikdy bezpodmienečne nestojí v znamení nejakého pravidla, ale zachováva slobodu vlastného rozhodnutia vždy v konkrétnej situácii. Zákon dokáže pri rozhodovaní pomôcť, ale nemôže ho nahradiť.

GASSHÓ
BUĎ VĎAČNÝ ZA KAŽDÝ OKAMIH TVOJHO ŽIVOTA

Jediná myšlienka vďaky voči nebesiam 
je tou najdokonalejšou modlitbou.
Gotthold Ephraim Lessing



Gasshó je gesto, ktoré pôvodne pochádza zo Zen-buddhizmu a vyjadruje vďačnosť a úctu. Človek, držiac predlaktia vodorovne spojí ruky tak, že palce smerujú kolmo nahor. V prenesenom smysle Gasshó znamená: „Buď vďačný za každý okamih svojho života.“

Správny postoj v bojových umeniach obsahuje vnútornú vďaku za všetky okolnosti a situácie života. Vo všetkých filozofiách sa takýto, alebo podobný postoj považuje za základný predpoklad života. V dnešnej dobe sú však ľudia povzbudzovaní poddať sa túžbe po zábavách a majetku. Zodpovedajúc tomuto pochybnému princípu, fungujú konzumné spoločnosti, ktoré ľuďom nahovárajú egoizmus, chamtivosť, a sebeckosť ako cestu k osobnému šťastiu v živote. Toto je však cesta, ktorá život ohrozuje. Žiak Budó sa však bude cvičiť skromnosť a bude tak usilovať o zvnútornené vyjadrenie úcty a rešpektu voči životu. Týmto postojom bude kontrolovať a primerane riadiť tendencie ku konzumentskému, pofitárskemu a nezmyselnému životu.

Život je možný len vtedy, keď preň iný život zomrie. Toto je zákon prírody, a človek ho nemôže zmeniť. Čo však urobiť môže, je, že bude žiť ako človek. Náhoda evolúcie mu zanechala rozum a urobila tak z neho lovca. Táto náhoda však nie je žiadnou zásluhou, ale iba snahou o ľudské zmýšľanie. Keď však v ňom ľudskosť zaostáva a využíva svoju inteligenciu k neustálemu rabovaniu a drancovaniu, čím sa odlišuje od zvieraťa, ktoré to na rozdiel od neho lepšie nedokáže ?

Za všetko, čo nás drží pri živote, sme máme ďakovať, pretože nič nie je nekonečné a nič nie je nadarmo. Bez vďačnosti sme menej ako zviera, ktoré bez rozumu nasleduje prírodné zákony. Ľudský život je však životom vedomým, v ktorom sa intelekt mení na zbraň, ak toto poznanie chýba.
 

FUGEN JIKKÓ
NECHAJ ZA SEBA HOVORIŤ SVOJE ČINY


Niektorí ľudia diskutujú bez obsahu a teoretizujú o všetkom, čo sa stalo. Toto nemá žiaden zmysel, pretože bez poznania nemajú vedomosti nijakú hodnotu. Každému tvrdeniu musí predchádzať skutočné poznanie a nie nezáväzná teória. Mnohí ľudia sa však odvolávajú na to, že oni to vedia lepšie, alebo na teórie o nepochopených veciach. Vypožičané vedomosti sú jednoduchšie a tým pádom viac žiadané ako názor experta.

Takéto deformované názory sú v móde aj v dnešných časoch. Naša celá reč sa skresľuje prostredníctvom diplomacie, rétoriky a bezvýznamnosti, pričom zmysel protichodných výkladov musí ustúpiť lesku intelektuálnej formulácie. Celkové počínanie v živote je len vtedy „in“, keď vyjadruje benevolentnú povýšeneckosť a pohodlné uspokojenie. Pre vedomú bytosť je toto krokom späť v evolúcii a prekážkou na jej ceste k duchovnému vývoju.

Ani blahobytu a pohodliu však v princípe nie je pre nikoho prekážkou v úsilí o duchovnosť. Jediná prekážka spočíva vo vedomí, ktoré zamieňa život s hrou a zamotáva sa v prázdnych teóriách bez myslenia a konania. Takýto postoj v skutočnosti nemôže prežiť. Schopný človek sa prejavuje svojimi činmi.


WAZAWAI WA GETAI NI SHÓZU
NEŠŤASTIE SA STÁVA VŽDY Z NEPOZORNOSTI


Nestrážený okamih je tým nahorším nepriateľom všetkých cieľov. Každý druh nešťastia sa stáva preto, že človek nie je v určitej situácii správne sústredený alebo preto, že mu chýba rozhodujúca intuícia, ktorá mu umožňuje správne odhadnúť situáciu. Cvičenie Budó umožňuje osvojiť si tento postoj, ktorý sa vyznačuje bdelou pozornosť ou voči všetkým veciam. Toto je viac-menej vecou cvičenia, a každý človek, ktorý skutočne chce, sa to môže naučiť. Duchovná neprítomnosť pri protichodnom konaní, nepozornosť alebo prílišné premýšľanie o podstate života, o stratenom alebo a tom, čo mohlo byť, je tým najhorším nepriateľom koncentrácie. Človek by mal pozorovať seba samého a objaviť, ktoré sú skutčné príčiny pre osobné neúspechy každého druhu. Odpoveď spočíva vždy v ňom samom. Človek sa musí správne koncentrovať a akceptovať prítomnosť.

Niektorí ľudia sú zdanlivo prenasledovaní večnou smolou. Len zriedka dosiahnu nejaký cieľ, pretože nedokážu rozpoznať to správne v správnom okamihu a zatiaľ čo premýšľajú o premárnených príležitostiach, prehliadajú možnosti, ktoré im prináša súčasnosť. V tomto postoji, v ktorom nie sú schopní vnímať znamenia vo svojom okolí, hodotia len to, čo je objektívne viditeľné a kombinujú to do želateľnej reality. Slepí a hluchí nereagujú na to, čo sa skutočne deje, ale na to, čo si myslia, že by malo byť. Dôverujú len ich predstave, a pri hľadaní správneho smeru idú otočnými dverami v opačnom smere. Toto všetko nie je smola, ale totálne zanedbávanie rozlišovania schopnej pozornosti. Keď si človek chce byť istý tým, že sa nič nepodarí, stačí len byť stále nepozorným. Veľký japonský majster meča Tsukahara Bokuden mal príslovie, ktorého sa držal po celý svoj život a ktoré často hovorieval svojim žiakom: „Bdelé vedomie robí všetky veci možnými. Nič nie je nemožné.“ 


MIZU NO KOKORO
DUCH AKO VODA


Duch experta bojových umení je kľudný a čistý ako hladina tichého jazera. Takáto hladina je zrkadlom, ktoré odráža všetko, čo sa deje v okolí. Expert bojového umenia, ktorý sa cvičí v tomto postoji, čoskoro zistí, že sa takto stáva schopným spontánne rozpoznať akcie svojho protivníka, ako aj jasne posudzovať a správne reagovať na životné situácie. Pokiaľ myseľ nespočíva pozorne koncentrovaná vo svojom prirodzenom stave, ale je stále rozptyľovaná myšlienkami a predstavami, je ako jazero s vlnami na hladine. Bude skresľovať a nebude už pravdivo odrážať skutočnosť. Človek tak nie je schopný jasne vnímať a musí dôverovať svojim predsudkom. Bez správneho rozpoznávania bude jednať nesprávne. Myseľ musí byť oslobodená od utkvelých predstáv, rušivých myšlienok, malátnosti a predsudkov, ak chce skutočne spoznať vzájomné súvislosti skutočnosti.

Telesné a duchovné cvičenie Budó je treba chápať ako jednotu a žiadne z nich nesmie byť uprednostňované. Duch je ten, čo kontroluje čo sa deje a tomu bude zodpovedať aj kvalita konania. Až potom prichádza technika. Preto sa musí myseľ a telo rozvíjať súčastne. Cvičiaci, ktorý trénuje výlučne svoje telo, rýchlo dosiahne hranice svojho cvičenia, pretože bez správneho vnímania bude jednať vždy nesprávne. Pokiaľ má len dobrú techniku, musí len s obrovským vypätím síl vyrovnávať disharmóniu medzi situáciou a správaním. 

Toto pravidlo hovorí že správny postoj ducha musí byť začlenený do cvičenia, aby chránil ľudí od predsudkov, hlúposti a bezmyšlienkovitého konania. Všetky činy koniec koncov závisia od čistoty mysle a v dennom živote sú navzájom tak úzko prepojené, že je nimi ovplyvnený každá forma správania. Zmysly môžu považovať za pravdivé len to, čo je objektívne viditeľné a definujú realitu na základe veľmi povrchných merítok. Až za nimi stojí duch je ten, čo na základe rôznych schopností rozpoznáva a rozhoduje.


KOE NAKI O KIKI, KATACHI NAKI O MIRU
NE-ZVUK, KTORÝ MÔŽEŠ POČUŤ A NE-OBRAZ, KTORÝ MÔŽEŠ VIDIEŤ


Toto pravidlo popisuje zväčšenú vnútornú bdelosť a na prítomnosť nasmerovanú koncentráciu (Zanshin) pokročilého experta bojových umení, ktoré je možné vďaka správnemu cvičeniu. Prostredníctvom neúnavného tréningu sa môže majster dostať do stavu, v ktorom vníma aj také veci a situácie, pre ktorých vnímanie nestačí ani samotná pozornosť trénovanej mysle (yomi). Aj keď je prostredníctvom tejto zvýšenej citlivosti konfrontovaný s ešte väčším dráždením zmyslov, môže však v zlomkoch sekundy rozlišovať podstatné od nepodstatného (Kufú). Takáto výnimočná koncentračná schopnosť mysle musí byť vyformovaná cvičením a môže sa donekonečna zlepšovať prostredníctvom zvýšeného vnímania.

Schopnosť „vidieť neviditeľné“ a „počuť nepočuteľné“ nie je ničím neprirodzeným, ale jeden z možných cieľom v cvičení Budó. Prvou podmienkou je dosiahnutie dobrej koncentrácie pri všetkých činnostiach bežného života. Keď ľudia hovoria, že sú neustále prenasledovaní smolou, tak ešte nedosiahli predstupeň k tomuto vedomiu. Ich nešťastie pravdepodobne spočíva v neustále spiacom a nekoncentrovanom postoji, v ktorom je pre nich nemožné rozpoznať a správne si vysvetliť znamenia vo svojom okolí. Toto je možné zmeniť cvičením, keď si človek uvedomí, že existuje možnosť viesť a kontrolovať samého seba. Túto schopnosť je možné zdokonaľovať donekonečna.

 
SETSU DÓ MOTSU
BUĎ SILNÝ, ALE VEDZ KEDY SA VZDAŤ

Múdry sa vždy prispôsobí podmienkam. Snaží
sa o priateľské riešenia a vyhýba sa 
zlým konfliktom.
Tsao Hsue Kin


Schopnosť primerane sa správať, je základným predpokladom k dosiahnutiu vyšších cieľov. Vyrastá z vnútorného vyrovnania pocitov a z prekonania svojho malého Ja. Ľudia, ktorí sa preceňujú a robia sa príliš dôležitými, sú neustále pripravení demonštrovať nesprávnu silu. Vďaka svomu neprimeranému správaniu stoja v ceste svojim vlastným cieľom a v jedinom nepozornom okamihu sú schopní prevrátiť všetko, čo tak pracne budovali.

Pozornosť a úcta voči všetkým veciam je základom každej vnútornej sily, ktorá zrelým ľuďom umožňuje primerané správanie. Zrelý človek nachádza mnohé príležitosti, ako preukázať úctu, pričom expert bojových umení to považuje za svoje cvičenie. Nezrelý človek naproti tomu berie vážne každú príležitosť skritizovať najväčšiu pozornosť vyžadujúce veci a zneuctiť ich svojou bezhraničnou namyslenosťou. Takto však nezíska žiadnu silu, ale len stav slabosti a závislosti. 

V bojových umeniach slúži etiketa pozdravu (Rei) k cvičeniu tohto postoja. Úcta, ktorú žiak preukazuje učiteľovi, pred ktorým sa mlčky pokloní, v ňom formuje schopnosť vybudovať vnútornú silu k prekonaniu svojho malého Ja. Toto cvičenie však musí prekročiť prázdnu formu Rei a smerovať tak k správnemu pochopeniu. Pozdrav samotný, bez zodpovedajúceho postoja k žiadnej sile nevedie.

Mohol by to osvetliť jeden príklad. Často sa stáva, že pokročilí žiaci s rastúcim sebavedomím vyzývajú svojho učiteľa. Vytýkajú mu jeho chyby a kritizujú jeho postoj. Toto nerobia zo zlého úmyslu, ale v pevnom presvedčení, že to vedia lepšie a že majú pravdu. Nezávisle na tom, či tomu tak skutočne je, zraňujú tak etiketu Budó, stávajú sa povýšeneckými a rozvíjajú tak postoj slabocha. Aj vtedy, keď učiteľ nie je majstrom Budó, musia sa nakoniec podriadiť alebo odísť.

Pokiaľ by skutočne boli tým, za čo sa považujú, nechali by sa viesť etiketou a mlčky sa poklonili. Týmto by prejavili pravdu o tom, že Rei je silnejšie ako malé Ja. Nesprávny učiteľ týmto stratí svoju pozíciu. Cvičiaci v Dójó svojou úctou uznajú, že toto je vyššia úroveň.

Keď je to však len malé Ja, ktoré kričí po uznaní, je každý boj márny. Aj keď by boj skončil víťazstvom, prídu iní, ktorí zaútočia nanovo. Len skutočná sila dokáže obstáť, nepotrebuje však žiadnu podporu malého Ja. Keď chýba Rei, nie je tu žiadna sila.

Keď sa žiak naučí skutočne sa pokloniť, dosiahol vyššiu úroveň. Porazí svoje klamné Ja a získa silnú osobnosť. Avšak tak dlho, ako je v hre toto Ja, to nedokáže rozpoznať. Ono Ja sa neustále stará len samo o seba a rozhoduje sa vždy s ohľadom na svoj Image. V tomto postoji človek schvaľuje to, čo slúži jeho malému Ja a odmieta to, čo tomuto Ja škodí. Aby dokázal primerane jednať, musí toto Ja zostať mimo hry.

Skutočný učiteľ rozpozná žiaka podľa jeho Rei. V tomto spočíva porozumenie bez slov. Avšak tak dlho, ako žiak zostáva chytený vo svojom Ja, nemá jeho Rei žiadnu silu, ale pozostáva iba z formy. Je plné požiadaviek, podmienok a závislostí a preto neustále podriadené a slabé. Nie je oslobodené od sebeckosti a tým pádom ničím viac ako nevyhnutným podriadením sa nasledovaniu pravidiel, alebo výrazom nádeje na skorú vnútornú transformáciu. Až od Ja oslobodené Rei obsahuje silu.

Rei dokáže existovať spoločne s Ja jedine vtedy, keď sa neustále prispôsobuje vo vzájomných kompromisoch. Toto sa deje takým či onakým spôsobom u každého začiatočníka, ale s pokračujúcim pokrokom sa kompromisy stávajú ťažšími, pretože stúpajú vnútorné požiadavky. Rei a Ja si navzájom odporujú. Pokročilý vie, že správne Rei povstáva až z od Ja oslobodenej osobnosti. Prostredníctvom nej získava Rei svoju silu.


MAZU JIKO WO SHIRE, SHIKOSHITE TAO WO SHIRE
POZNAJ NAJSKÔR SEBA SAMÉHO, POTOM OSTATNÝCH


Je súčasťou ľudskej prirodzenosti, vychádzať zo správnosti vlastného názoru a dokázať povedať pri povrchnom pochopení cudzích záležitostí, čo je správne alebo nesprávne. Toto je však naivný postoj. Je však už dosť ťažké nájsť pravdu v sebe samom a všetko, čo sa nachádza mimo, vyžaduje intenzívne cvičenie a je bez pokročilého stavu zrelosti v živote úplne nemožné pochopiť.

V nejakej špecializácii sa fixujúca myseľ bráni rozpoznaniu väčších súvislostí. Zatiaľ čo je však moderná technika špecialistu neznalého celku cenená ďaleko viac ako v živote vyzretý človek, predstavuje nezrelý, zato však vysoko špecializovaný človek stále väčší vzor. Avšak vždy tam, kde je tento človek aktívny mimo svojej špecializovanej oblasti, vznikajú nedorozumenia. Špecialista je človek, ktorý rozumie stále viac zo stále menšej časti.

Pre adepta bojových umení je snaha o rozšírenejšiu myseľ významným cieľom cvičenia. Je naivné a namyslené rozlišovať v zodpovednosti iných správne od nesprávneho bez spoluúčasti nás samých. Na tomto základe spočívajú pravidlá správania sa v bojových umeniach. Stupeň pokroku človeka je zreteľný z toho, akým je príkladom smerom nadol a pokorným smerom hore. Neslúži mu ku cti, keď sa cíti povolaným kritizovať vyššie stupne a nižším vládnuť. Jeho úloha pozostáva z toho, aby sa sám snažil zodpovedať požiadavkám vyšších stupňov a časom postupne rásť. Toto je niečo iné, ako s nepripraveným duchom hodnotiť vyššiu zodpovednosť.

Len schopnosť k zodpovednosti sa nakoniec presadí. Nikdy však nie je požadovačná a obviňujúca, ale vždy nenáročná a skromná. Je možné ju dosiahnuť, hľadaním výzvy v sebe samom a dozrievaním s postupom času. Ozajstná sila nebojuje o uznanie, ale prejavuje a zaoberá sa sebou samotnou. Naproti tomu klam má vždy tendenciu prehliadať cudzie hodnoty a hodnotiť chyby druhých.

Skutočné sebapoznanie vyžaduje vlastnú pripravenosť k prijatiu výziev a zodpovednosti na širšom základe. Vypožičaný názor chce len prestíž. Poukazuje na chyby druhých a vždy vie o ceste toho pravého a lepšieho.

Bez sebapoznania a zrelosti človek nie je v stave pochopiť skutočnú povahu toho, čo sa deje, pretože vždy vidí iba kúsky z mozaiky. Človek by si mal dať šancu, vyzrieť časom prostredníctvom správneho cvičenia a udržiavať myseľ otvorenú k ďalšiemu pokroku, pretože takéto cvičenie otvára nové cesty. Predčasné požiadavky sú však prekážkou v tomto procese vyzrievania.

Hore uvedený text je v plnej miere chánený Copyrightom BSK.
Je výťažkom z knihy: Budo – duchovná cesta bojových umení od Wernera Linda
(slovenské/české vydanie tejto knihy sa pripravuje v r. 2009/2010) 


 

 

nacitavam
zavrieť