VZNIK A HISTÓRIA

Za vznik okinawského Kobudo sa považuje obdobie prvého zákazu nosenia zbraní na Okinawe. Je možné predpokladať, že pôvodné formy Kobudo vyvíjali najmä formy blokov a protiútokov proti meču a kopiji. Na tento účel sa používala tyč, vychádzková palica, alebo iné dlhšie, dobre uchopiteľné nástroje. Je prakticky isté, že bolo vyvinutých asi 1600 rôznych jedinečných metód sebaobrany proti ozbrojeným útočníkom, ktoré využívali buď holé ruky (Tode) alebo aj dennodenne používané predmety.

Tento rozvoj nakoniec viedol k metódam okinawského Te a Kobudo. Mnohé z týchto techník zostali dodnes zachované v Kata a Odori. Ukazujú predovšetkým formy blokov proti meču a ostatným sečným zbraniam. Na tento účel slúžili také zbrane ako napríklad – šesť stôp dlhá palica (Rokushakubo), krátky kosák (Kama), rúčka z malého mlynského kameňa (Tonfa alebo Tuifa), veslo (Kai), rybársky hák (Nuntebo) a mnohé ďalšie pracovné nástroje, ktoré boli k dispozícii. Počas predchádzajúcej vlády, panoval medzi Okinawou a Čínou vždy mier a pre obyvateľov Okinawy neexistoval žiaden skutočný dôvod na rozvoj bojových techník a bojové používanie pracovných nástrojov. Napriek tomu je však isté, že Okinawskí majstri bojových umení rozvíjali vo svojich bojových umeniach vždy v každej dobe silného bojového ducha (Kikotsu).
 

INVÁZIA KLANU SATSUMA

Po Satsuma-invázii na Okinawu (1609) sa stalo nutnosťou zintenzívnenie všetkých bojových cvičení, a toto je čas, v ktorom sa Kobudo a Tode rozvinuli do plnej sily. Popri cvičení Tode museli obyvatelia vyvinúť zbrane, ktoré nepútali pozornosť a s ktorými sa mohli postaviť proti samurajom. Neskôr sa prívrženci bojových umení organizovali, aby sa mohli postaviť na väčší odpor proti Japoncom. Zo spojenia s čínskymi Quanfa sa okinawci naučili veľa, tak v súvislosti s bojom so zbraňami, ako aj bez nich.

Napriek cudzím vplyvom majú zbrane Kobudo svoj pôvod na Okinawe. Aj keď boli okinawské systémy silno ovplyvňované čínskymi, vyvinuli svoj vlastný charakter a svoje vlastné metódy (MATSU HIGA). Aj v Kobudo Systémoch sa odlišujú čínske od okinawských. Príčina spočíva v  praktickej potrebe okinawcov, ktorí museli obstáť v boji proti nepriateľom, zatiaľ čo čínske systémy, hlboko zakorenené v tisícročia starej (Daojiao a igong), sledovali svoje vlastné ciele. Metódy okinawských bojových umení sú priamejšie a prakticky zamerané, kým čínske systémy, nemenej účinné, boli však ovplyvnené iným poňatím, ku ktorému okinawci nemali v tom čase nemali prístup.