Dojokun v Budo Studien Kreis

Oddávna je v bojových umeniach obvyklé, nechať sprevádzať telesné cvičenie adekvátnym balíkom filozofických pravidiel správania, ktoré cvičiacemu dávajú zmysel a ukazujú mieru v jeho zvládaní života. Prvý Dojokun vznikol už v Šaolinskom chráme a šíril sa počas stáročí do všetkých ďalších ázijských bojových umení. Na Okinawe bol po prvý krát formulovaný majstrom Sakugawom, získal však v nasledujúcich generáciách rôzne náhľady, bol vždy nanovo pozmeňovaný a prispôsobovaný danému obdobiu. V Japonsku bol vďaka majstrovi Funakoshimu Karate-Dojokun opäť upravený, medzi inými, aj podľa filozofických múdrostí umenia meča a formulovaný nanovo v 20 pravidlách pre Shotokan Karate (Shoto nijukun). Ďalej bude predstavený Dojokun Budo Studien Kreis, upravený Wernerom Lindom podľa starých systémov a ktorý je platný v Budo Studien Kreis.

1. Hľadaj dokonalosť svojho charakteru

• Snaž sa necvičiť len svoje telo, ale zaobchádzaj so svojimi vnútornými nedokonalosťami s rovnakou silou, ako sa počas tréningu učíš prekonávať vonkajšie ťažkosti.
  

Toto pravidlo sa vzťahuje k vyváženému vnútornému vzťahu človeka k sebe samému. Objasňuje, že cvičenie Budó nezahŕňa len fyzično, ale že by cvičiaci mal v každodenných situáciách sebakriticky uvažovať o tom, kde ležia vnútorné problémy, ktoré stoja v ceste jeho sebazdokonaľovania. Týmto pokynom je cvičiaci vyzvaný, zaoberať sa svojimi vnútornými nedokonalosťami s rovnakou silou, s akou sa počas fyzického tréningu učí prekonávať vonkajšie ťažkosti. S bdelým a sebou samým zaoberajúcim sa duchom, môže cvičiaci v nespočetných situá ciách sám na sebe spoznať zmysel tohto pravidla. Takto dokáže napr. rozpoznať, či sa nachádza vo vnútornej rovnováhe, alebo či premýšľa a jedná podľa predsudkov. Pod toto pravidlo taktiež spadajú tendencie k pýche, egoizmu, sebapreceňovaniu, nespravodlivosti , sebaľútosti, nekontrolovaným pocitom a podobne. Pokiaľ nebudú odstránené, zabránia pokroku na Ceste. Pokiaľ sa však naučí majstrovstvu svojho vnútra, bude mu táto skúsenosť v živote veľmi ná pomocná. Telesné cvičenie s vekom dosiahne svoje hranice, avšak duch sa dá zdokonaľovať stále ďalej a ďalej až do smrti.

2. Buď úprimný, verný a spoľahlivý

• Maj v úcte život, tvoje umenie a ostatných ľudí. Staraj sa o vzájomné vzťahy s ozajstným záujmom a vyhni sa takému správaniu, na základe ktorého by o tebe mohli ľudia zapochybovať. Buď zodpovedný a staraj sa o ducha priateľstva.
  

Toto pravidlo sa vzťahuje k postoju človeka voči životu a na pripravenosť k správnemu vzťahu medzi sebou a okolím. Upozorňuje, že na ceste k nejakému cieľu je nevyhnutný harmonický vzťah medzi osobnosťou a existujúcimi okolnosťami, a že žiaden cieľ nemôže byť dosiahnutý sebeckým chcením, ale jedine správnym vzťahom k danej skutočnosti. Takto objasňuje napríklad základné predpoklady, ktoré umožňujú správne a primerané vzťahy k ostatným ľuďom. Plodné vzťahy vznikajú až potom, keď je človek schopný, vyrovnať svoje osobné požiadavky svojou pripravenosťou aj niečo obetovať. Pokiaľ sa cez egoistické či povrchné chybné jednanie poruší rovnováha medzi pripravenosťou a požadovaním, preruší sa každá komunikácia.
Rovnováha medzi vnútorným a vonkajším je dôležitá, pokiaľ sa človek chce vo svete prejavovať správnym spôsobom. Každý človek automaticky ticho berie toho druhého, s ktorým vstupuje do spoločných a navzájom závislých vzťahov, vyvážené a férové jednanie. Avšak tam, kde ľudia chcú viac, ako dávajú, kladú požiadavky vyšŠie, ako sú pripravení niesť zodpovednosť, veľa sľúbia a málo dodržia, veľa zamýšľajú a málo robia, vyvolávajú nespokojnosť u každého, kto musí vzniknutú nerovnováhu vyrovnať vlastnou obetavosťou. Ak neexistuje reálna sebakritika, potom takéto jednanie nedovoľuje žiadnu výmenu hodnôt s druhými a preto ani žiadny skutočný, ale len povrchný vzťah.

3. Buď pozorný vo svojom úsilí

• Vyhni sa akejkoľvek forme egoistického úsilia. Prekonaj egoizmus, sebeckosť a hrabivosť, buď umiernený v prijímaní a veľkorysý v dávaní. Netlač sa do popredia, maj malé požiadavky a buď zodpovedný, nápomocný a tolerantný.
  

Toto pravidlo sa vzťahuje na sebarealizáciu človeka v jeho osobných životných cieľoch. Úzko súvisí s prvou a druhou zásadou, kde každý vytýčený cieľ vyžaduje zrelý základný postoj, ak sa chce vyhnúť nežiadúcim následkom. To, ako si ľudia stanovujú svoje osobné ciele, určuje na vyššej úrovni mier vo svete. Preto snaživosť je sama o sebe len zdanlivo pozitívnou silou, a stáva sa takou až v spojení so zrelým vnútorným postojom. Snaha je spojená so zmyslom, mierou a poznaním. Filozofia Budó učí, že snaha bez zodpovednosti tak či onak vždy odporuje životu. Táto úvaha nie je vlastná len Budó, ale všetkým filozofiám, hľadajúcim východisko zo stavu dnešného sveta a života, ktorý je následkom nesprávneho úsilia. Človek je na rozdiel od zvieraťa musí zvládnuť dve poslania, ktorých póly stoja navzájom oproti sebe: Na jednej strane je človek - tak, ako všetok život výsledkom prirodzenej náhody a tomuto je aj bezvýhradne podriadený. Nezmení nič na tom, že je bezmocne vydaný napospas prírodným zákonom, závislý a nesamostatný. Na druhej strane však prostredníctvom svojho rozumu rozvíja druhú, tej prvej odporujúcu silu, vďaka ktorej môže usilovať, tvoriť a dosahovať osobné ciele. Tak mení svet podľa vlastných predstáv a realizuje obraz, ktorý vo svojej mysli považuje za správny a užitočný. V tomto spočíva rozdiel medzi človekom a zvieraťom, ktoré nebolo obdarené mocenským, prirozdeným zákonom odporujúcim myslením.
Príroda od nás očakáva, že ju budeme akceptovať a tak každý vedomý zásah do jej poriadku predstavuje sebarealizáciu a vzburu súčastne. Všetko, čo človeku stojí v ceste splneniu jeho osobných prianí, berie ako prekážku a rovnako sa pozerá aj na každú silu, ktorá mu na predstupni jeho uvedomenia umožňovala život. Pokiaľ prekračuje únosnú mieru a zraňuje vyvážený vzťah k svojmu pôvodnéhu základu, vzďaľuje sa súčastne od zdroja svojej prirodzenej životnej sily, vďaka ktorej vzniká, rastie a ktorá mu umožňuje žiť. Dôvera v seba umožňuje človeku vedomý odstup od nekontrolovateľných síl prírody, no úplné oslobodenie však nie je možné. Jedine prostredníctvom vedomia, ktoré je schopné rozpoznať mieru, a ktoré dbá na rovnováhu, si môže zachovať svoj život. Aby sa realizoval, je úsilie nutné, nesmie však byť určované malým egoistickým - ja, ktoré požaduje zisk, rast a víťazstvo bez hraníc. Potrebuje kontrolu a vedenie zvnútra navonok vyzretého postoja voči životu, ktoré umožňuje existenciu vyváženého úsilia v oboch smeroch ľudského poslania. Ak sa však v dôsledku nevyváženého úsilia poruší rovnováha v jeho prostredí, stráca jeho činnosť zmysel a začína pochybovať o prežití. 

4. Dodržiavaj princípy etikety

• Rešpektuj etiketu Budo (pravidlá správania sa v Budo) a snaž sa o to, aby boli viditeľné v tvojom správaní. Neprehliadaj ich a nehľadaj ospravedlnenia, keď ju zraníš. Vyvažuj chyby zväčšenou obetavosťou a nenechaj ich bez povšimnutia.
  

Toto pravidlo sa vzťahuje na správne formy etikety správania, na ktoré človek musí dbať, ak chce byť inými pochopený a prijatý. Ľudia so zlou etiketou správania sa sami stanú nepochopenými, aj keď to myslia dobre, pretože táto vyvracia ich zámery a výhovorky neprimeraným správaním. Správna etiketa robí ľudí dôveryhodnými, otvorenými a nekomplikovanými. Ovplyvňuje zrozumiteľnú komunikáciu s ostatnými a pomáha dosiahnuť a zachovať harmóniu v medziľudských vzťahoch.
Etiketa pozostáva z objektívne vnímateľnej formy správania sa človeka, prostredníctvom ktorej sa voči ostatným prejavuje tak, že je správnym spôsobom pripravený k vzájomnému porozumeniu. Tam, kde formu prejavu zatieňuje vnútorná nevyrovnanosť alebo je anulovaná nevedomou gestikuláciou, stráca človek autentickosť a dôveryhodnosť. Ľudia bez etikety sú neustále blízko toho, aby to, čo povedia, vyvrátili svojim prejavom. V tomto majú svoj pôvod mnohé nedorozumenia. Často skrachujú vzťahy na neschopnosti primerane komunikovať. Cez cvičením vyzretú etiketu správania je človek schopný oslobodiť sa od akýchkoľvek vnútorných tlakov, ktoré prekrútia naopak to, čo je vlastne myslel dobre. Bez etikety sa úprimnosť mení na hrubosť, odvaha na vzburu, pokora na podriadenosť, rešpekt na pätolízačstvo a opatrnosť na bojazlivosť. Pravá etiketa sa stará o mier a harmóniu medzi ľuďmi. Nachádza sa v bojových umeniach vyjadrená v pravidlách „Bez zdvorilosti sa stráca hodnota karate“ a „Karate začína a končí s rešpektom“

Majster Funakoshi označil zdvorilosť za základ akejkoľvek etikety a pozdrav (Rei) ako jej dôležitý symbol. Každé cvičenie sprevádzané s Rei vedie cvičiaceho k prekonaniu vnútornej egocentrickosti a nakoniec mu umožňuje pristupovať k ostatným bez masiek. Všetci pokročilí poznajú význam Rei. Cvičiaci, ktorí zraňujú pozdrav svojou nedbalosťou, sú považovaní za neskromných, zaujatých sebou samými a neprispôsobivými. Spôsob, akým cvičiaci zdraví je obrazom jeho samotného.

5. Vzdaj sa násilia

• Nezneužívaj znalosti ani schopnosti, ktoré získaš tréningom bojových umení na sebecké ciele. Zaviaž sa k telesnej i duševnej nenásilnosti a snaž sa hľadať vo všetkých problémových situácách mierové alternatívy.
  

Toto pravidlo sa vzťahuje tak na potrebný vnútorný postoj, umožňujúci vzájomné ľudské spolužitie, ako aj na formovanie človeka dôstojného charakteru. U zvierat sú vzorce správania potrebné pre udržanie ich druhu k dispozícii v ich prirodzených vlohách a sú riadené prírodou. Človek ich však môže v snahe po samostatnosti nahradiť egoistickými záujmami a tak potrebuje nejakú, prostredníctvom poznania zvnútornenú inštanciu, ktorá dohliada na mieru a spôsoby jeho jednania. Táto inštancia nie je človeku daná do vienka, musí si ju v sebe vypracovať. Preto upozorňuje toto pravidlo k zanechaniu fyzického násilia a označuje súčastne všetky formy použitia násilia ako ľudsky nedôstojné.

Pokročilý v bojových umeniach dokáže iným spôsobiť vážne zranenia, a keď používa svoje schopnosti ako nástroj moci voči svojim blížnym, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a nedôstojného jedinca. Na tomto základe sa pôvodne oddelilo Budó od Bujutsu. Cieľom Bujutsu bolo, učiť kompletné formy zabíjania, pričom Budó učí majstrovstvo správania sa a vedie tak k majstrovstvu seba samého. Výrok majstra Funakoshiho „V karate neexistuje prvý útok“ objasňuje, že človek ako duchovná bytosť má schopnosť nachádzať cesty nenásilia, keď čelí situáciám s prekonaným malým - ja. Riešenia medziľudských problémov na základe násilia sú primitívne zvyky a neumožňujú žiadne ľudské spolunažívanie v znamení ducha. Stvorený človek má možnosť hodnotiť situácie a nachádzať riešenia. Pokiaľ je jeho záverom ešte stále násilie, potom sa vo svojom vývoji nedostal ďaleko od zvieraťa.

V histórii bojových umení tak ako aj v histórii ľudstva existujú mnohé svedectvá veľkého utrpenia, vyvolaného použitím násilia. Napriek tomu sa však mnohí stúpenci bojových umení zaoberajú týmto pravidlom len veľmi zľahka. Niektoré ľudia cvičia bojové umenia len preto, aby sa naučili poraziť svojich súperov. Budó však predovšetkým predstavuje umenie sebaperfekcie, a k tomu patrí správne pochopenie tohto pravidla.

Hore uvedený Dojokun je v plnej miere chánený Copyrightom BSK.
Je výťažkom z knihy: Budo – duchovná cesta bojových umení od Wernera Linda
(slovenské/české vydanie tejto knihy sa pripravuje v r. 2009/2010)