Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 1-10-2023, meniny má Arnold
pasik
Aktuality
Kurzy a semináre
Vyhľadávanie:
Členská zóna
Video materiály
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

SYMBOLIKA A VÝZNAM EMBLÉMU IGA RYU KENPÓ KARATE ŠKOLY DÓKAN

kenpo_logo 'Největším paradoxem naší doby je, že o tom, co je základem všech bytostí i věcí na světě, totiž o Absolutnu, nemají lidé bohužel ani ponětí. Toto empirické vědění je nesmírně vzácné mezi lidmi. A přece, kdyby nebylo tohoto živoucího pozadí všeho, nebylo by ničeho. Vůbec ničeho - ani Slunce, ani planet.'

Emblém Iga Ryu Kenpo Karate v sebe spája historické a filozofické aspekty praxe Karate a ostatných bojových umení v škole Dokan, ktorých cieľom je rozvoj osobnosti a vyzrievanie charakteru človeka na všetkých úrovniach – tela, mysle i ducha.

Symbol školy Dokan tvoria dva Kanji-znaky, ktoré sú umiestnené v kruhu (jap. Enso) a súčastne v Kolese Dharmy na karmínovom disku – Hinomaru.

Dokan

Dokan v doslovnom preklade znamená „Cesta je kruh“.

Kanji znak – Do

 

Cesta – Do  predstavuje princíp ázijského náhľadu na svet a pochádza z japonského Zenu. Znaková forma sa preto v japončine číta ako 'Michi' a v sino-japončine ako 'Do'. V preklade vyjadruje - cestu, stopu, podstatu, učenie, filozofiu, smer, princíp, metódu, atď. Do je cesta, ktorej základom je cvičenie, väčšinou cvičenie nejakej formy, ktorého cieľom nie je naučenie sa nejakej zručnosti, ale rozšírenie v samotnom človeku uloženého potenciálu, cez ktorý môže vyrásť k svojmu sebaurčeniu a naplniť svoj život zmyslom, múdrosťou a poznaním. V ázii je Do základným princípom akéhokoľvek cvičenia. Tu je cestou, cez ktorú sa individuálnym štúdiom zviditeľňuje podstata všetkých filozifií a náboženstiev, ktorá ďaleko presahuje intelekt, myslenie a jednanie jednotlivca. (W. Lind, Budo – Der geistige Weg der Kampfkünste, Sportverlag, 1998)

Kanji znak – Kan


Znak kan vyjadruje kruh.



Kruh – kaligrafia

Kruh (jap. Enso) je symbol silno spojený so zenovou filozofiou. Enso je jeden z najpoužívanejších symbolov v japonskej kaligrafii aj napriek tomu, že nie je písmenom. Symbolizuje zjednotenie, návrat k Počiatku, osvietenie, silu, eleganciu, univerzum a prázdnotu. V Zenových kresbách symbolizuje enso moment keď je myseľ bez predstáv - vnímavá a slobodná, čistá, jasná ako zrkadlo (myseľ Neviem).

 

Enso ďalej symbolizuje cestu človeka hľadajúceho Pravdu, cestu k poznaniu seba samého. Zenový majster Seung Sahn ju ilustroval Zenovým Kruhom. Človek – začiatočník, na svojej ceste postupuje od 0° smerok 360°, čo je vlastne ten istý bod, ako na začiatku. To ukazuje, že Poznanie, nie je niečím vzdialeným, oddeleným od nás v čase a priestore, ale že už Teraz, hneď na začiatku - práve v tomto momente je TU. Záleží len na tom, ktorým smerom sa obráti pozornosť hľadajúceho.


Koleso Dharmy

   

Kruh (enso) a znaky Dokan sa nachádzajú vo vnútri Kolesa Dharmy. Toto vyjadruje prepojenie učenia cesty s učením Zenu, v ktorom človek cibrí svoju myseľ a pozornosť, aby bol schopný jasne vnímať svoju funkciu a vzťah k tomu, čo nám Život - ten najväčší učiteľ zo všetkých -  v podobe rôznych situácií prináša do cesty. Bdelé vedomie a jasná myseľ umožňujú vnímať  tieto situácie a problémy v oveľa širších súvislostiach, na základe čoho môže človek jednať vo väčšom súlade s okolím (prírodou, susedmi, národmi či ľuďmi s iným pohľadom na svet). 

Koleso Dharmy takto predstavuje Koleso Života, v ktorom človek, ako mysliaca a cítiaca bytosť zbiera skúsenosti a snaží sa nájsť svoje miesto, zmysel a správny smer. Tento symbol bol do nášho emblému prebratý zo znaku Zenovej školy Kwan Um.

emblém zenovej školy Kwanum

 

 

 

 

 

 

 

 


Karmínový disk

Karmínový disk sa nachádza na národnej vlajke Japonska. Je všeobecne známy ako Hinomaru (doslova, „slnečný disk“). Hovorí sa, že v čase Mongolských invázií na Japonsko (1274 a 1281) kňaz Nichiren daroval slnečnú vlajku šogúnovi. Šogunát Tokugawa (1603- 1867) prijal vlajku pre svoje lode začiatkom 17. storočia. V polovici 19. storočia šogunát nariadil aby všetky japonské lode niesli vlajky so slnkom v bielom poli. Roku 1870 ich vláda Meiji oficiálne určila pre Japonské obchodné a vojnové lode. Nikdy nebola oficiálne uznaná ako národná zástava, avšak stalo sa tak jej častým používaním. Vlajka „vychádzajúceho slnka“ so 16 lúčmi používaná skorším Japonským námorníctvom a súčasnými Námornými obrannými silami je vlajka vojenskej služby a nemala by byť zamieňaná s národnou vlajkou.

Meno Nichiren v slovenčine znamená slnko a lotos (Nichi = Nihon = slnko; Ren = lotosový kvet) . Preto daroval slnko (a lotos) Šogúnovi, v tom čase politickému oponentovi panovníka.

Zdá sa, že veril, že jeho vlajka môže pomocť Šogunovi, ktorý mal vojenskú moc, zachrániť Japonsko a ľud od Mongolských Invázií. Nemal dôvod dávať vlajku panovníkovi, v ktorého verili ako v Boha, a syna slnka, ale ktorý nebol schopný poraziť Mongolov.

nacitavam
zavrieť