Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo |
Citáty majstrov: |
Dnes je 8-9-2024, meniny má Miriama
|
Cviky na uvoľnenie ... | 18-11-15 |
Stvořme svět míru... | 03-06-15 |
Hariya Sekiun - najv... | 01-06-15 |
Zen je pochopenie se... | 30-05-15 |
Obi - história a tr... | 06-05-15 |
Krátka história sl... | 16072x |
História Goju Ryu I. | 11437x |
Filozofické aspekty... | 11349x |
Morio Higaonna - Maj... | 10414x |
Kata - umenie zjedno... | 7981x |
43% |
22% |
17% |
11% |
5% |
'Největším paradoxem naší doby je, že o tom, co je základem všech bytostí i věcí na světě, totiž o Absolutnu, nemají lidé bohužel ani ponětí. Toto empirické vědění je nesmírně vzácné mezi lidmi. A přece, kdyby nebylo tohoto živoucího pozadí všeho, nebylo by ničeho. Vůbec ničeho - ani Slunce, ani planet.' |
Emblém Iga Ryu Kenpo Karate v sebe spája historické a filozofické aspekty praxe Karate a ostatných bojových umení v škole Dokan, ktorých cieľom je rozvoj osobnosti a vyzrievanie charakteru človeka na všetkých úrovniach – tela, mysle i ducha.
Symbol školy Dokan tvoria dva Kanji-znaky, ktoré sú umiestnené v kruhu (jap. Enso) a súčastne v Kolese Dharmy na karmínovom disku – Hinomaru.
Dokan
Dokan v doslovnom preklade znamená „Cesta je kruh“.
Kanji znak – Do
Cesta – Do predstavuje princíp ázijského náhľadu na svet a pochádza z japonského Zenu. Znaková forma sa preto v japončine číta ako 'Michi' a v sino-japončine ako 'Do'. V preklade vyjadruje - cestu, stopu, podstatu, učenie, filozofiu, smer, princíp, metódu, atď. Do je cesta, ktorej základom je cvičenie, väčšinou cvičenie nejakej formy, ktorého cieľom nie je naučenie sa nejakej zručnosti, ale rozšírenie v samotnom človeku uloženého potenciálu, cez ktorý môže vyrásť k svojmu sebaurčeniu a naplniť svoj život zmyslom, múdrosťou a poznaním. V ázii je Do základným princípom akéhokoľvek cvičenia. Tu je cestou, cez ktorú sa individuálnym štúdiom zviditeľňuje podstata všetkých filozifií a náboženstiev, ktorá ďaleko presahuje intelekt, myslenie a jednanie jednotlivca. (W. Lind, Budo – Der geistige Weg der Kampfkünste, Sportverlag, 1998)
Kanji znak – Kan
Znak kan vyjadruje kruh.
Kruh – kaligrafia
Kruh (jap. Enso) je symbol silno spojený so zenovou filozofiou. Enso je jeden z najpoužívanejších symbolov v japonskej kaligrafii aj napriek tomu, že nie je písmenom. Symbolizuje zjednotenie, návrat k Počiatku, osvietenie, silu, eleganciu, univerzum a prázdnotu. V Zenových kresbách symbolizuje enso moment keď je myseľ bez predstáv - vnímavá a slobodná, čistá, jasná ako zrkadlo (myseľ Neviem).
Enso ďalej symbolizuje cestu človeka hľadajúceho Pravdu, cestu k poznaniu seba samého. Zenový majster Seung Sahn ju ilustroval Zenovým Kruhom. Človek – začiatočník, na svojej ceste postupuje od 0° smerok 360°, čo je vlastne ten istý bod, ako na začiatku. To ukazuje, že Poznanie, nie je niečím vzdialeným, oddeleným od nás v čase a priestore, ale že už Teraz, hneď na začiatku - práve v tomto momente je TU. Záleží len na tom, ktorým smerom sa obráti pozornosť hľadajúceho.
Koleso Dharmy
Kruh (enso) a znaky Dokan sa nachádzajú vo vnútri Kolesa Dharmy. Toto vyjadruje prepojenie učenia cesty Dó s učením Zenu, v ktorom človek cibrí svoju myseľ a pozornosť, aby bol schopný jasne vnímať svoju funkciu a vzťah k tomu, čo nám Život - ten najväčší učiteľ zo všetkých - v podobe rôznych situácií prináša do cesty. Bdelé vedomie a jasná myseľ umožňujú vnímať tieto situácie a problémy v oveľa širších súvislostiach, na základe čoho môže človek jednať vo väčšom súlade s okolím (prírodou, susedmi, národmi či ľuďmi s iným pohľadom na svet). Koleso Dharmy takto predstavuje Koleso Života, v ktorom človek, ako mysliaca a cítiaca bytosť zbiera skúsenosti a snaží sa nájsť svoje miesto, zmysel a správny smer. Tento symbol bol do nášho emblému prebratý zo znaku Zenovej školy Kwan Um.
emblém zenovej školy Kwanum |
|
Karmínový disk
Karmínový disk sa nachádza na národnej vlajke Japonska. Je všeobecne známy ako Hinomaru (doslova, „slnečný disk“). Hovorí sa, že v čase Mongolských invázií na Japonsko (1274 a 1281) kňaz Nichiren daroval slnečnú vlajku šogúnovi. Šogunát Tokugawa (1603- 1867) prijal vlajku pre svoje lode začiatkom 17. storočia. V polovici 19. storočia šogunát nariadil aby všetky japonské lode niesli vlajky so slnkom v bielom poli. Roku 1870 ich vláda Meiji oficiálne určila pre Japonské obchodné a vojnové lode. Nikdy nebola oficiálne uznaná ako národná zástava, avšak stalo sa tak jej častým používaním. Vlajka „vychádzajúceho slnka“ so 16 lúčmi používaná skorším Japonským námorníctvom a súčasnými Námornými obrannými silami je vlajka vojenskej služby a nemala by byť zamieňaná s národnou vlajkou.
Meno Nichiren v slovenčine znamená slnko a lotos (Nichi = Nihon = slnko; Ren = lotosový kvet) . Preto daroval slnko (a lotos) Šogúnovi, v tom čase politickému oponentovi panovníka.
Zdá sa, že veril, že jeho vlajka môže pomocť Šogunovi, ktorý mal vojenskú moc, zachrániť Japonsko a ľud od Mongolských Invázií. Nemal dôvod dávať vlajku panovníkovi, v ktorého verili ako v Boha, a syna slnka, ale ktorý nebol schopný poraziť Mongolov.