JEDLO AKO UMENIE

Jesť, to je nevyhnutnosť, ale správne jesť, to je umenie. François de La Rochefoucauld

Jedlo je súčasťou života každého z nás. Dodáva nám energiu a vyživuje naše telo. To, že správnym pomerom bielkovín, tukov, sacharidov, vitamínov, minerálnych látok a organických kyselín dostáva naše telo vhodnú výživu pre jeho správne fungovanie, vie asi skoro každý. Avšak to, že jedlo môže vyživovať našu myseľ, či ducha si už uvedomuje menej ľudí. Napríklad jedlo môže ovplyvňovať našu náladu, správanie, či myslenie. Ako sa vraví v zdravom tele zdravý duch. Ak sa teda dobre staráme o svoje telo, prečo by to nemalo mať dobrý vplyv aj na našu myseľ?

Ako hovorí uvodný citát, jesť je pre ľudí nevyhnutnosť. Pre väčšinu ľudí je to bežná každodenná činnosť. Nie je sa teda čo čudovať, že má taký veľký vplyv na náš život. Práca s jedlom a varenie sa stáva umením vtedy, ak sa príprava pokrmov aj napriek každodenným opakovaniam nestáva rutinou, ale venuje sa jej adekvátna pozornosť. Mnohé kuchárky a kuchári by vám vedeli rozpávať o tom, aké je to umenie správne dochutiť pokrm, vyvážiť chute v jedlách, či dosiahnuť to, aby nám jedlo, na základe správnych pomerov surovín a korenín, energiu dodávalo a nie bralo. „Príprava jedla je vlastne súčasne ako umením, tak i vedou. Keď sa inšpirovaný kuchár plne zahĺbi do vymýšľania nového jedla – novej chute, potom hovoríme o umení.“ ²

Sme to, čo jeme. Hippokrates

Táto veta je známa a mnohými národmi uznávaná už dlhé stáročia. Jedlo, ktoré jeme má totiž zásadný vplyv na náš život. Správne stravovanie a varenie je základným kameňom pre všetky oblasti  nášho života. Kvalita jedla ovplyvňuje naše zdravie, do istej miery rozhoduje o tom, či a aké choroby alebo alergie máme. Malo by nám preto záležať na tom, aké potraviny a jedlá pripravujeme sebe, svojej rodine a blízkym. „Kuchyňa je najdôležitejšie laboratórium na svete. Odtiaľ môžeme zabíjať aj uzdravovať svojho muža, urobiť svoje dieťa bystrým a inteligentným, milenca vášnivým a ovládať svoju rodinu. Ide len o to, aby sme poznali vplyv jednotlivých potravín a prípravy jedla.“  (Avelina Kuschi, žena jedného zo svetových dietológov )³

„Povedz mi, čo ješ a ja Ti poviem, kto si.“  (Brilat-Savarin) Predovšetkým západná kultúra holduje z veľkej väčšiny mäsitej strave a pri tom akosi zabúdame na to, že naše telo na trávenie mäsa nie je vôbec vhodne uspôsobené. Aj dobre známy švédsky vedec Karl von Linné uvádza: „Vnútorná a vonkajšia stavba ľudského tela porovnávaná so stavbou tela zvierat ukazuje, že prirodzenou stravou človeka je ovocie a zelenina.“ ¹ Oporu v tomto tvrdení nám dáva aj americká spoločnosť pre výživu, ktorá uvádza, že väčšina ľudstva v histórii sa väčšinou živila vegetariánskou alebo takmer vegetariánskou stravou.¹ Vegetariánska strava s pomocou použitia rôznych liečivých bylín, či aktivizujúcich korení umožní odstránenie mnohých toxínov z tela.

Slovo vegetarián pochádza z latinskeho slova vegetus = zdravý, svieži, vitálny.  Toto teda poukazuje na to, že byť vegetariánom a jesť vegetariánske jedlá nie je len o zeleninových či ovocných dietách, ale skôr o spôsobe života, ktorý nás robí zdravšími a vitálnejšími. Keďže ľudské telo nie je schopné rozložiť nadmerné množstvo zvieracieho tuku, vegetariánska či vegánska strava sa môže stať riešním mnohých srdcovo – cievnych chorôb. Taktiež na základe výskumov sa zistila súvislosť medzi výskytom rakoviny a nadmerným konzumovaním mäsitých produktov. ¹ Všetky tieto výskumy však poukazujú na to, že naša strava má na naše telo a na naše zdravie naozaj veľký vplyv. Keď si uvedomíme tento fakt, môžeme z neho tažiť a upravením vlasného jedálničku sa môžeme stať zdravšími, vitálnešími ľuďmi plnými energie.

Nech je jedlo tvojím liekom a tvojím liekom nech je jedlo. Hippokrates

„Zdravie by sme mohli charakterizovať ako harmonickú chemickú rovnováhu v živom organizme.“ ² A teda naše zdravie závisí od chemického prostredia v našom tele, ako aj mimo neho. Keďže potrava, ktorú prímame, hrá dôležitú úlohu pri tvorbe chemického prostredia vo vnútri tela, je pre nás a naše zdravie nesmierne dôležité, čo jeme a ako našu potravu upravujeme. Uvedomenie si faktu, že nejeme len preto, aby sme uspokojili naše chuťové poháriky, ale preto lebo jedlo zabezpečuje jednu z najvýznamnejších zložiek výživy nášho tela, by nás malo priviesť k zamysleniu sa nad tým, čo necháme naše telo stráviť a z čoho má čerpať energiu. Zaujímame sa o to, aký benzín dať do svojho auta, tak prečo sa nezamyslieť aj nad tým, čo dávame do svojho tela? Pretože najväčší podiel na prípadnej nerovnováhe v našom tele majú predovštkým nesprávne návyky a život v nevhodnom  prostredí.²

Napriek všetkým toxínom či chemikáliam, ktoré sa dostávajú do nášho tela aj z nevhodne vyberanej, či pripravovanej stravy, majú určité druhy korenín a potravín schopnosť čistiť a oživovať naše telo, pričom dochádza k vyrovnaniu chemickej nerovnováhy v našom tele. Pri tomto nám môžu byť nápomocné aj poznatky o jednotlivých ingedienciách.² Ako dobrí kuchári by sme tiež mali mať na pamäti to, že zásaditá povaha chemického prostredia v tele je kľúčom k dobrému zdraviu a k dožitiu sa dlhého veku. Keďže s pribúdajúcim vekom sa chemická povaha v našom tele stáva kyslejšou, mali by naše jedlá v organizme spôsobovať zásaditú a nie kyslú reakciu. Zaradenie zásaditých potravín do nášho jedálničku nám môžu pomôcť udržať naše telo dlhšie fit a dožiť sa tak vyššieho veku. Príkladom takých potrvín sú sója, paradajky, zázvor, kapusta, cvikla, avokádo, paprika, cesnak, cibuľa, citrón, limetka, grepfruit,...

Avšak na kvalitu jedla vplýva aj atmosféra v akej sa dané jedlo pripravuje. Jedlo, ktoré pripravujeme a podávame s láskou sa stáva liekom. „Kuchárova láska omladzuje každú bunku v tele a potrava pôsobí ako elixír, povzbudzujúci a oživujúci prostriedok, ako medicína a liek.“ ²  Dobrá nálada tiež prispieva k príprave chutných pokrmov pre seba, či pre svojich blízkych. A takáto atmosféra nám dáva môžnosť zvelaďovať a zdokonalovať svoje kulinárske umenie a v ňom rozvíjať a využívať svoju intuíciu naplno. Lebo kde sa dobre varí, tam sa dobre darí!

                                                                                                 Pripravila: Ivana Strelcová

Zdroje:

1.      Adirádža dása; Kršnova vegetariánská kuchařka; 1992

2.      Harish Johari; Ájurvéda Léčivá kuchyně; 2007

3.      Varenie je umenie; http://www.clinic24.eu/clanky/65/varenie-je-umenie.aspx

4.      Alkalický životný štýl;  http://mediumway.host.sk/med/medindex.html#_Toc293674524