Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 18-4-2024, meniny má Valér
pasik
Dokan
Bojové umenia v CBU Dokan
Aktuality
Kurzy a semináre
Kde nás nájdete?
E - Shop
Dokan TEAM
Vyhľadávanie:
Novinka! E-magazín
Členská zóna
Video materiály
Kyudo
Zaujímavé dokumenty
Články
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
Slovník pojmov
Doporučené linky
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

Dobrý deň, zaujímal by ma váš názor na to, aký úžitok má cvičenie bojových umení ?

Alena M.,
Bratislava
 
 
Milá Alenka,
 
toto je veľmi dobrá otázka. Pokúsime sa na ňu odpovedať v krátkosti z pohľadu začiatočníkov a detí ako aj z pohľadu starších a pokročilejších.
 
Nepokoj, neposlušnosť, či naopak utiahnutosť alebo bojazlivosť predstavujú najmä v detskom veku najčastejšie témy, na ktoré je cvičenie bojových umení (Budó) jedným z najúčinnejších liekov. Bojové umenia sú vhodné aj pre deti s príliš slabým sebavedomím, utiahnutých chlapcov, ktorí sa nevedia brániť, či pre večne smutné dievčatá, vždy stojace na okraji kolektívu, ktoré sa zrazu zmenia na nepoznanie. Po 2 až 3 rokoch cvičenia deti získajú väčšiu sebadôveru, viac si veria a takmer ihneď si vybudujú novú pozíciu v kolektíve.
 
Čo sa deti naučia:
 
  • Sebaovládanie, slušnosť, úcta k starším a iné morálne vlastnosti rovnako dôležité ako výborná kondícia
  • Bojové umenia trénujú pozornosť a zlepšujú tak sústredenosť
  • Pomáhajú aj pri rôznych problémoch, ako aj hyperaktivita či nezvládnuteľná neposlušnosť.
  • Deti sú v škole sústredenejšie, menej často choré, obézne deti schudnú a príliš chudé naberú svalovú hmotu
  • Naučia sa základným hmatom a pohybom, zostavy cvikov, ale aj to, čo je dôležité pre život
  • Deti spevňejú, súčasťou tréningov je aj beh, posilňovanie, kliky, strečing, stanú sa ohybnejšími
  • Dozvedia sa, ako si neublížiť, zvládnu mnoho pádových techník, pochopia, že je dôležité vnímať toho druhého, neubližovať, ale navzájom si pomáhať
  • Naučia sa sebaobrane, sebadôvere a disciplíne, uvedomia si, že sú silné, a nemusia to nikomu dokazovať
  • Získajú pocit istoty a vzory (dobrý inštruktor je autoritou)
  • Často tu nájdu kamarátov na celý život
 
 
Pokročilejší:
 
Pod vedením dobrého učiteľa získava pokročilejší študent bojových umení na základe zážitkov a skúseností z vlastnej praxe nielen vlastnosti a schopnosti zvládnuť a vysporiadať sa s problémami a konfliktami vo vonkajšom svete, ale ak vydrží dostatočne dlhý čas, pochopí skúmaním seba samého, že nič z toho, čo sa mu v živote navonok deje, sa nedeje náhodou, a že za to všetko nesie určitý diel zodpovednosti. Témy sebapoznávania, porozumenia vzťahom a vzájomným súvislostiam medzi tým, čo sa človeku v jeho živote deje paktria k tým najdôležitejším na pokročilejších stupňoch cesty bojových umení. Takto postupne prichádza k takým poznatkom a múdrosti, ktoré nie je možné sprostredkovať inak, ako cez vlastnú skúsenosť.
 
 
Pri prezeraní rôznych internetových stránok s tematikou bojových umení som sa stretol s tým, že niektoré propagujú súťaže, kým v iných sa nesúťaží vôbec. Pritom ma zarazilo, že aj tie súťažné kluby často deklarujú, že sa v nich vyučujú tradičné bojové umenia. Zaujímalo by ma, aký je teda rozdiel medzi bojovým umením a bojovým športom ?
 
Karol Boroš,
Martin
Vážený pán Boroš,
 
rozdiel medzi bojovým umením (Budó) a bojovým športom v stručnosti, spočíva v ich zameraní a cieľoch. Technická časť výuky môže byť v oboch prípadoch rovnaká. Cieľom bojového športovca však je perfekcia techniky, aby mohol zvíťaziť, získať medaily, úspech a uznanie. Cieľ študenta Budó je obrátený úplne iným smerom - k sebe samému - k zdokonaľovaniu svojho vnútorného postoja voči životu a cez správne držanie, napätie a dýchanie rozvíjať svoju vnútornú silu (Ki). Športovec bojuje, aby vynikol nad ostatnými a dosiahol vonkajšiu slávu, adept Budó na svojej ceste zvádza „boj“ so svojou pýchou, sebeckosťou, domýšľavosťou, aroganciou, ješitnosťou, urážlivosťou, nepozornosťou a inými vnútornými nedokonalosťami. Úspešnosť v tomto boji nie je možné ohodnotiť bodmi ani medailami, pretože hodnoty, ktoré cesta sebazdokonaľovania prináša, ticho vyžarujú z vnútra tých, ktorí sa zaradili medzi pokročilých na ceste Budó a nie sú zjavné tým, ktorých zrak je zatiaľ zakrytý závojmi nevedomosti.
 
Pokročilé úrovne Budó môže objaviť a zažívať len človek úprimný, čestný, trpezlivý, vytrvalý, pokorný, vnímavý a pozorný. V živote však vždy budú existovať také situácie a okolnosti, ktoré budú tieto vlastnosti skúšať a je pravdou, že človek sa často môže odkloniť od cesty, na ktorej sa z neho stáva človek s veľkým „Č“. Dôležité však nie je koľkokrát padne, ale koľkokrát opäť vstane (ako to pripomína majster Funakoshi v jednom zo svojich pravidiel: „Keď sedemrát padneš, musíš osemkrát vstať“).
 
Adept Budó, ktorý objavil spojitosť medzi cestou k tomuto ideálu a vnútorným naplnením, láskou a šťastím, nikdy nezneužije svoje schopnosti a silu pre prospech malého ja. Takíto ľudia sú veľmi vzácní v našom svete, ale len vďaka nim môžme zavnímať to, čo je v živote naozaj podstatné.
 
Túžba po víťazstvách, moci, nadvláde, úspechoch, sláve a pod., vyťahuje človeka von zo svojho stredu a drží nás chyteného vo svojich putách dovtedy, kým sa naše „veľké“ malé ja nepokorí, nezmenší a uvoľní tak priestor tomu, čo je jeho pravou podstatou, zdrojom šťastia a bezpodmienečnej lásky. Takto človek, kráčajúci cestou Budó prichádza k poznaniu a objavuje múdrosť, ktorú v sebe nosil po celý čas... len si ich neuvedomoval.
 
 
Zaujímalo by ma, prečo vlastne existuje toľko rôznych druhov, štýlov a škôl bojových umení. Spomínam si na to, ako ma na jednom tréningu aikidó zarazil postoj jedného z inštruktorov, ktorý keď sa dozvedel, že sa venujem karate, začal miniprednášku o tom,  že to, čo cvičím ja, je v podstate nanič, že aikidó je lepšie, mäkkšie, efektívnejšie. Táto odpoveď ma dosť zarazila, keďže sa jednalo o inštruktora s čiernym pásom. Z môjho pohľadu (a taktiež z pohľadu učenia nášho senseja) by všetky bojové umenia mali smerovať k rovnakému cieľu - poznaniu hlbších zákonitostí života a rozvoju schopností ich uplatnenia v každodennom živote. Napriek tomu by som sa chcel spýtať (aj kvôli ostatným čitateľom), čo majú podľa vás spoločné a v čom sa odlišujú rôzne druhy a štýly bojových umení ?
 
David P.,
Martin
 
Z vonkajšieho pohľadu existuje mnoho štýlov a škôl rôznych bojových umení. To, čo ich všetky spája je, že nejakým spôsobom v čase a priestore učia používať ruky, nohy, zmysly a myseľ... skrátka – je to človek, ktorý je ich spoločným menovateľom.
 
Študovať bojové umenie naozaj, znamená – študovať to, ako funguje naše telo, ako pracuje naša myseľ a hlavne to, uvedomiť si, kto toto všetko používa. Štúdium Karate, Tai či, Aikido či Judo je v skutočnosti veda. Čím viac do ich hĺbky chce adept preniknúť Budó, tým hlbšie musí študovať seba samého.
 
V krátkosti - z rozprávania nášho učiteľa viem, že v Japonsku a na Okinawe ešte nedávno – pred asi 110 rokmi existovalo viac ako 9000 rôznych škôl. Čo škola – to štýl. Väčšinou to boli rodinné štýly, ktorých tradíciu odovzdávali rodičia svojim deťom. Potom, ako sa Okinawa stala súčasťou Japonska, došlo pod dohľadom Japonského ministra školstva k snahe o štandardizáciu bojových disciplín a systémov Japonska pod hlavičkou organizácie Dai Nippon Butoku Kai (zriadenej tiež ministerstvom školstva za týmto účelom).
 
Kedysi neexistovalo delenie na Ju-jutsu, Kyudo, Kendo, Kobudo, Karate či Judo tak, ako je tomu dnes. Bojovník musel ovládať páky a hody (Ju-Jutsu, Judo) a zbrane (Kendo, Kyudo, Bo-Jutsu, a pod.) rovnako ako údery a kopy (Karate). V skutočnosti sa teda v dobrej škole vyučovali aspekty zo všetkých bojových umení. Rozdiel bol len v tom, do akej miery ich učitelia zdôrazňovali ten či onen spôsob boja.
 
Okinawskí majstri vo svojej podstate nesúhlasili s Japonskými snahami o takéto škatuľkovanie, ktorého výsledkom bolo, že z tisícov škôl a štýlov dnes zostalo registrovaných len pár pod hlavičkami niekoľkých desiatok veľkých organizácií. Obávali sa – a dnes je zrejmé, že právom – že takýto spôsob vládou riadeného, povrchného - hromadného triedenia štýlov a škôl spôsobí vymiznutie toho hlavného – vnútorného učenia (okuden) Budó, ktoré je možé odovzdávať ďalej od srdca k srdcu jedine vďaka vzťahu medzi učiteľom a žiakom (shitei). Veľké organizácie zriedkakedy umožňujú vytvorenie takýchto hlbokých vzťahov.
 
Náš učiteľ hovorí, že neexistuje Goju Ryu, Shotokan, Iga Ryu, Wado Ryu, Uechi Ryu, atď., ale že  existuje len jedno Karate. Čo učiteľ – to škola, resp. štýl – pretože každý učiteľ je iný, jedinečný, a s týmto ide ruka v ruke aj jedinečnosť jeho učenia (aj keď navonok sa môže jednať o výuku nejakého systému zo škatuliek s názvom Shotokan, Goju Ryu, atd.)
 
Najdôležitejším článkom nejakej školy je teda jej učiteľ – sensei.
 
 
Máme osemročného syna, ktorý je veľmi neposedný, učiteľky v škole dokonca tvrdia, že je hyper aktívny. Keď sa z nejakého dôvodu dostane do konfliktu, často sa stáva, že to skončí pästnými súbojmi. S manželom sme uvažovali nad tým, ako syna naučiť väčšiemu sebaovládaniu. Jedna naša známa nám doporučila, aby sme ho prihlásili na nejaké bojové umenie. Hovorila, že odkedy jej syn začal navštevovať tréningy karate, tak sa jeho vystupovanie a správanie voči ostatným radikálne zmenilo. Keď sme začali uvažovať nad podobným riešením, natrafili sme na vašu internetovú stránku, na ktorej sme si všimli, že na rozdiel od väčšiny ostatných stránok zdôrazňujete pori cvičení význam výchovy a etiky správania sa. Napriek tomu však v kútiku duše máme stále obavu, či sa cvičením karate nestane z nášho syna ešte väčší bitkár.
 
Jana a Anton Páleš,
Bratislava
 
Vidím, že Vám obom na vašom synovi skutočne záleží.
V skutočnosti je to práve naopak - v školách zameraných na komplexný rozvoj človeka sa neučí len vonkajšia stránku daného bojového umenia (techniku kopov a úderov), ale kladie sa rovnako veľký dôraz na dodržiavanie etiky správania a poznanie pravidiel etikety bojových umení, ktoré má každá tradičná škola zadefinované v Dojokune.
 
Jedno z najznámejších pravidiel tradičného Karate znie: „Karate ni sente nashi - v karate neexistuje prvý útok“. Toto pravidlo je možné chápať tak na úrovni fyzickej ako aj psychickej či duchovnej. To znamená, že ozajstný študent Budó nikdy nezaútočí ako prvý. Pod útokom však nie je myslený len kop nohou či úder rukou. Oveľa horšie údery dokáže človek uštedriť slovami a myšlienkami. A práve tu sa stáva viditeľným praktický význam Dojokun-u.
 
To, aký stupeň vo svojom umení človek dosiahol sa teda odzrkadľuje hlavne na tom, akým je človekom v bežnom živote a nie na tom, ako rýchlo vie udrieť a ako veľmi vie ublížiť. Bojová technika sa po určitom tréningu dokáže stať smrtiacim nástrojom. Je to však stále človek, ktorý na základe svojho rozhodnutia určí, akým spôsobom bude použitá. A toto rozhodnutie sa odvíja od jeho charakteru, pozornosti a rozlišovacej schopnosti.
 
Odkaz „Karate ni sente nashi“ predstavuje liek pre nás a náš svet, a je výzvou pre adepta bojového umenia nielen pri cvičení na tréningu, ale hlavne v jeho živote. Práve tam sa ukazuje, do akej dokonalosti priviedol svoje umenie. Majstri hovoria, že je ľahké dosiahnuť stav vnútorného mieru a harmónie v skupine, v ktorej majú všetci rovnaký cieľ, ale ťažké je, udržať si tento stav v bežnom živote, kde sme konfrontovaní s rôznymi ľuďmi a situáciami.
 
Nielen deti, ale najmä my – dospelí (učitelia, vychovávatelia a rodičia) by sme mali študovať nejaké umenie, aby sme boli pre ne dobrým príkladom.
 
 
Mohli by ste mi ešte povedať, čo je potrebné brať do úvahy pri výbere výbere školy a druhu, resp. štýlu bojového umenia ? Ďakujem.
 
Alena M.,
Bratislava
 
V prvom rade je dôležité spoznať a zoznámiť sa s učiteľom, resp. inštruktormi školy, ktorí vedú cvičebné hodiny. Nechajte si čas 1-2 tréningy na rozhodnutie, či budete pokračovať ďalej, či vám prístup daného učiteľa vyhovuje, alebo nie. V dobrých školách vám bezproblémov umožnia absolvovať 1-2 skúšobné tréningy zdarma. Zaujímajte sa aj o to, či má škola jasné pravidlá a či okrem cvičenia techniky dbá aj na výchovu vrámci pravidiel Budó. Každá dobrá škola má tieto pravidlá zadefinované v pravidlách Dojo (Dojokun). Dôležité tiež je, aby organizácia bola oficiálne zaregistrovaná, aby vám kedykoľvek umožnila prístup na tréning vášho dieťaťa a aby vám boli na jej inštruktorov k dispozícii aj osobné kontakty. Veľkou pomocou pri vašom rozhodovaní môžu byť aj zverejnené publikácie a články predstaviteľov školy, prípadne osobné referencie niekoho, koho poznáte. Súčastne je dôleźité, aby škola okrem pravidelných tréningov organizovala pravidelné semináre a školenia, na ktorých je možné do hĺbky preberať jednotlivé aspekty daného bojového umenia.
 
 
 
Radi vám odpovieme a tešíme sa na ďalšie vaše otázky.
 
S pozdravom...
 
            vedenie školy Dokan.
 
nacitavam
zavrieť