Všetko sa začalo v piatok ráno. 26-ti sme sa zišli v Dúbravke, aby sme vyrazili na letný seminar do Nemecka. Potrebovali sme sa aj s batožinou zmestiť do obmedzeného počtu áut. Tu ma ohromila schpnosť senseia Milana nacpať do auta čo najviac vecí, ako je to vôbec možné. Keď sme našim spôsobom nakladali veci do kufra, nejaké sa nám nezmestili. Keď to nakladal on jeho spôsobom, zmestilo sa čo bolo treba, pričom veci boli na seba tak natisnuté, že medzi nimi neostal milimeter vôle a keď náhodou ostal, tak ho zaplnil niečim iným. No proste obdivuhodné.

A tak sme teda vyrazili. Cesta bola dlhá, nakoľko sme išli až na západ Nemecka, avšak o to lepší bol samotný seminár. Dorazili sme teda až večer. Zložili sme si veci, vonku sme si povedali pár pokynov a navečerali sme sa. Mali sme možnosť pozerať sa cez otvorené okná na tréning Nemcov.

Program seminára ďalších dní bol bohatý. Základný režim dňa pozostával z rannej rozcvičky a dvoch tréningov s našimi senseimi Milanom Poliakom a Róbertom Mrňákom, jedného doobednajšieho a jedného poobednajšieho. Ranná rozcvička bola úžasná vec. Ráno sme sa myslím že všetci zobúdzali s pocitom únavy. Avšak ranná rozcvička vedená našimi senseimi v dojo s otvorenými oknami a tým pádom s absolútne čerstvým vzduchom všetko zmenila. Na začiatku rozcvičky sme mali vyhradený dostatočný čas na to, aby sme sa rozhýbali. Následne sme sa pustili do cvičenia. Cvičili sme najmä Sanchin kata, ktorá je zameraná na dýchanie, čo bolo vzhľadom na čerstvý vzduch v telocvični úplne ideálne. Celkový účinok rozcvičky bol taký, že napriek tomu že sme vstávali s pocitom únavy, z rozcvičky sme už odchádzali s energiou do dňa. Tréningy s našimi senseimi boli veľmi dobré, cvičili sme v dojo aj na trávnatom ihrisku. Naučili sme sa potrebné techniky a zároveň sme si aj poriadne zamakali.

Samozrejme okrem základného programu dňa sme mali mnoho iných aktivít. Spolu s nemeckými žiakmi sme sa zúčastňovali aj na tréningoch vedených nemeckými senseimi. Boli to úplne iné tréningy ako tie naše slovenské a boli ozaj dobré. Okrem toho sme si zacvičili chi-kung, ďalej sme si mali na výber zahrať si futbal proti Nemcom, alebo si zacvičiť so zbraňami saie. Možnosť výberu sme mali neskôr ešte raz, a to medzi tréningami Kobudo a Ninjutsu. Bol som od nás Slovákov jediný, kto si zvolil Kobudo, nakoľko ostatní si chceli vyskúšať Ninjutsu, avšak mňa to moc nelákalo. Boli sme aj dvakrát na kúpalisku, kde sme mali možnosť zaplávať si v plaveckom bazéne, zabaviť sa v rekreačnom bazéne a na tobogánoch, alebo sa schladiť vo vonkajšom bazéne mimo budovy. Jedno poobedie sme venovali dosť zložitému programu, ktorý sa začínal predvádzaním scéniek rôznych technických foriem (chi-kung, karate, ninjutsu), pokračoval vtipnými scénkami, na ktorých sa poriadne zasmialo celé publikum a vyvrcholil výbornou diskotékou. Po večeroch sme sa združovali spoločne okolo stolov, hrala sa muzika, na ktorej sme sa spoločne bavili a potom sa išlo spať.

Dôležitou vecou, ktorú nechcem nespomenúť bola strava. Stravu sme si robili sami. Prípravu skoro každého jedla viedla Ivka, ktorá na to mala 2 až troch pomocníkov. Vo funkcii pomocníka pri príprave jedla sme sa pravidelne všetci striedali a tak nám to veľa času nezobralo. Ivka však príprave jedál pre nás všetkých obetovala obrovské množstvo svojho času, za čo jej odo mňa patrí vďaka. A výsledok jej snahy bol úžasný. Jedávali sme zdravé, chutné, výnimočné jedlá, ktoré nás zasýtili na dlhý čas a zároveň nezaťažovali priveľmi náš žalúdok, čiže nás neobmedzovali pri tréningu.

No a samozrejme seminár sa musel aj skončiť. Sme sa aj medzi sebou bavili asi tak dva dni pred koncom seminára, ako rýchlo to ubieha. Dobré chvíle ubiehajú človeku rýchlo. No a tak sme sa teda ráno posledný deň seminára naložili do áut a vyrazili naspäť na Slovensko, kde sme sa každý rozišli svojimi cestami tešiac sa na ďalší takýto týždňový seminár, ktorý má oproti dvojdňovému semináru svoje obrovské čaro.

Peter Macko

7. kyu

Bratislava Dokan Dojo