Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 28-3-2024, meniny má Soňa
pasik
Aktuality
Kurzy a semináre
Vyhľadávanie:
Členská zóna
Video materiály
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

Dni mi utekali ako voda, keď som sa skrčený do večera babral so svojou prácou. No akosi som nevedel prestať myslieť na to, čo sa blíži. V hlave som odrátaval každučkú stotinu sekundy. Ostávalo už len zopár dní a ja a kolegovia z Dokanu sa vyberieme na letný seminár do Bensheimu do Nemecka. Osobne som nevedel, čo mám od toho očakávať a čo si pod tým predstaviť, ale nakoniec som sa rozhodol nechať to „plynúť“ a iba sledovať, čo nastane. Nikdy som totiž nemal skúsenosť s tak dlhým, veľkým seminárom ako bol tento. Dovtedy som sa aktívne zúčastňoval iba na tých víkendových, no až po absolvovaní som pochopil to, že žiaden dvoj či trojdňový seminár sa nevyrovná tomu letnému, deväťdňovému. Všetko sa to začalo, keď sme si jedno chladné, piatkové ráno naložili našu batožinu do kufra a v konvoji dvoch a neskôr šiestich vozidiel odcestovali do Nemecka. Cesta trvala nekonečne dlho, no horšia bola tá stále prítomná zvedavosť. Už, už som chcel vedieť všetko! Tešil som sa na to, ako uvidím sídlo organizácie, ktorá nás zastrešuje a najmä všetkých tých ľudí, o ktorých som sa dovtedy mohol dozvedieť iba zo stránky Dokanu. Priznávam, zážitkom bola pre mňa už len tá samotná cesta :-)

 

Keď sme dorazili do Budokanu a povybaľovali všetky veci, bol už večer. No zároveň sa začínalo niečo obrovské. Taikai! Bol môj prvý v živote a všetkým vám, ktorí ste nemali možnosť sa zúčastniť vrelo odporúčam. Je to niečo neuveriteľné, keď sa zrazu pokope stretne tak rozsiahla skupina karatistov. V rámci neho sme mohli zažiť tréningy s Christianom Lindom, Ursel Arnold, ale aj inými čiernymi pásmi, ktorí nám pomohli v drobnom školení z oblasti ninjutsu, saijutsu, bojutsu alebo Qi Gong. Veľmi sa mi páčili tréningy pod stromami na čerstvom vzduchu, pretože tak to malo svoje čaro. Samozrejme niektorí z nás sa zúčastnili aj futbalového zápasu Slovensko kontra Nemecko. Skrátka, o program tu bolo postarané. Dobrá európska nálada sa pomohla dotvoriť aj skvelou grilovačkou na dvore Budokanu. Taikai ako stretnutie mnohých organizácii trval dva dni a sme veľmi radi, že sme sa ho mohli zúčastniť. No a neskôr, keď už bolo po ňom, začal sa naplno ten náš tradičný seminár pod velením senseia Ing. Róberta Mrňáka a Milana Poliaka. Priznávam, bol som nervózny z toho, ako to ten týždeň vydržím, ale táto moja predstava sa v momente otočila o 180 stupňov. Síce sme mali jednu obrovskú posilovačku na tému „30 druhov klikov“ (alebo koľko ich bolo), ktorú viedol sensei Milan Poliak, no nakoniec tie tréningy neboli také únavne a tak sa to dalo v pohode zvládnuť. A po cvičení nastali naše tradičné činnosti. Upratovanie a potom príprava jedla.

 

Mnohí si myslia, že zo seminára si odnesú len techniku, ale to je len časť z toho, čo tu môžete okúsiť. Aby všetko klapalo tak ako má, bolo potrebné byť vnímavý a vzájomne si pomáhať. Pre mňa to bolo ako v rodine. Zapojiť sa museli všetci, aby sa spravila nejaká väčšia robota. A aj keď sa mi často krát nechcelo, nakoniec som si to večerné umývanie misiek s priateľmi celkom užil. Aj tu som mal možnosť spoznať to, že človek si niekedy svoju prácu zbytočne znechucuje. A keď bolo všetko upratané, v závere dňa sme si posadali za stôl, pootvárali nejaké tie pochutiny, naliali čaju či sirupu a otvorili spevníky zatiaľ čo hudobníci vyťahovali svoje gitary alebo vtedy prítomnú harmoniku. Každému jednému z vás želám, aby ste si niekedy okúsili tú náladu, tú chuť a ten elán, ktorý nastane, keď sa rozvibruje prvá strunka gitary a zaznejú prvé hlasy ľudí, ktorí boli ochotní pripojiť sa k skupine a dotvoriť tak jedno nádherné dielo. Mne osobne sa najviac páčilo, keď nás navštívili nemeckí priatelia a pridali sa k spevu našich slovenských piesní. Niektorí mali dokonca tú česť zatancovať si na ruskú pieseň Kaťuša alebo tradičný, bláznivý, kačací tanec v podaní zvukov harmoniky Jakuba Kroupu. Presne pre toto rád chodím na semináre. Môže sa vybudovať nejaká skupina, kde ľudia prispejú už len svojim bytím a pomôžu tak stvoriť niečo čo je pre mňa tak impozantné. Kto vtedy myslí na problémy okolitého sveta či svojho súkromia? Nikto, pretože každý je unášaný príjemnou hudbou a už iba vníma a raduje sa. A pokiaľ práve nebolo miesto na spev, rozprúdila sa debata k téme, z ktorej sme si mohli zobrať tak veľa. Letný seminár v Bensheim sa mi navždy vryje do pamäte, pretože to bola ukážková simulácia bežného života s vecami čo k tomu patria. Zodpovednosť, usilovnosť, vnímavosť, toto všetko sme si mohli posilniť za ten týždeň, čo sme tam spolu nažívali. Preto hovorím, že si odtiaľ odnesiete aj niečo viac ako len techniku. Naberiete tam množstvo skúsenosti, vďaka ktorým môžete ísť vo svojom umení do hĺbky. Umení praktikovania Budó.

 

Lukáš Adamčík

6.kyu

CBU Žilina

 

Aj napriek tomu, že som už Budokan raz navštívila, prevládala u mňa neistota, či sa aj tento krát vydať s ostatnými na seminár do Bensheimu. V mojej hlave sa často ozývajú myšlienky  obáv, nervozity a aj spomínanej neistoty hlavne z nových vecí. Veľký nádych-výdych a hodila som to všetko za hlavu. Predsa život prináša niečo nové, zaujímavé, neočakávané a aj to, čo sa nám nemusí vždy páčiť. Práve o to ide. Bola by chyba prichádzať o dobrodružstvá, zážitky, nové veci a hlavne o nových ľudí, ktorí vám často ukážu iný ,možno lepší smer rozvíjania vašej cesty Budó. Preto už teraz prezradím, že to boli pre mňa najlepšie strávené dni za posledné obdobie.

 Hneď v prvý večer vládla dobrá atmosféra, aj keď nevedomosti a ruch niekorých z nás sa tiež nedal prehliadnuť. Ľudia  v Budokane nás radi privítali a boli pripravení byť k nám po celý čas otvorení. Pre mnohých bola prekážkou rečová bariéra, no pri zapojení pozornosti  a vnímavosti,  nebolo treba rozumieť slovám, ktoré rozprávajú. Pohľad alebo len  obyčajný úprimný úsmev vám veľa prezradil. Po celý týždeň bolo neobyčajné ich pozorovať pri cvičení na tréningoch či už mimo nich. Bolo cítiť naozaj veľké odhodlanie, trpezlivosť a chcenie za tým, čomu sa venujú a chcú dosiahnuť.

Pri tréningu vyšších pásov sme ani nedýchali a myslím, že aj potichučku závideli, koľko toho majú oddretého a kam sa až dostali. Tu sme mohli vidieť cvičiť našich senseiov Róberta Mrňáka a Milana Poliaka. Aj oni sú žiakmi ako my. Neustále s koncentráciou a pozornosťou sa snažia zdokonaľovať napríklad aj obyčajné zuki, ktoré sa nám často zdá dokonale vybehané. Aj jednoduchá technika je zložitá a stále je čo na nej zlepšovať.

Ja osobne som sa vždy tešila na tréningy vonku, ktorých sme však veľa nemali. Buď kvôli počasiu,  alebo malým aktivitkám našich senseiov, ktoré samozrejme náš tréning dostačujúco obohatili. =)  Pri spoločnom cvičení s Nemcami sme si mohli  vyskúšať nejakú novú zbraň, Ninjutsu, Qi Gong a samozrejme tradičné karate.  Aj keď sa stretli dva štýly bojového umenia, bolo zaujímavé byť súčasťou ich zjednotenia. Nezáležalo na zvuku kiai alebo poklone rei, podstatu mali spoločnú.

No najväčším umením pre mňa boli spoločné večeri pri spievaní a hraní na hudobných nástrojoch. Dokonca aj obyčajné paličky presne zaujali svoju rolu v dejstve.  Zo sóla gitary, a spoločného spevu mi nejeden krát nabehli zimomriavky. Veľmi som si obľúbila aj hru na harmonike, ktorá hneď vedela vytvoriť výbornú náladu, dokonca aj roztancovať.

Týždeň ubehol ani som sa nenazdala. Ale ten čas mi stačil na spoznanie úžasných ľudí. . Každý mal možnosť prispieť do týchto dní vlastným Ja. Či už to bolo obohacujúce pre druhých alebo nie.  Pri hudbe, jedení, cvičení a celodennom bdení sme sa snažili tvoriť jednu veľkú skupinu, aj keď nie vždy sme všetci ťahali za jeden koniec povrazu. No karate nás učí stále zdokonaľovať sa v trpezlivosti, vytrvalosti, pripravenosti a neustálej pozornosti voči sebe a ostatným.

                                                                                                                                                                                                                                                                                                                              Michaela Macúšová

5. kyu

 Kysucké Nové Mesto

 

 

 

Pre pridanie komentárov sa musíte prihlásiť do členskej zóny
nacitavam
zavrieť