Keď som sa v sobotu ráno zobudil (horko ťažko) cítil som v žalúdku pred seminárom zvláštny pocit. Nevedel som čo ma čaká, a to bolo na tom to najlepšie. 9:30 - Všetci sa rozcvičovali len ja som prišiel neskoro a to preto, lebo na pol ceste som sa musel vrátiť domov pre veci na von lebo sa malo cvičiť vonku(aj tak sa vonku necvičilo). Aj keď som teda iba začiatočník, tak som sa naučil veľa nového a tiež sa mi hrozne zapáčila kata, ktorú sme precvičovali celý seminár.

Zo začiatku to boli iba poprepletané ruky, nohy a neviem čo ešte, ale keď som sa do toho aspoň trošku dostal povedal som si ,,Ale veď to nie je až také ťažké´´. No a aby sme sa ani na prestávke nenudili, pripravili si pre nás hnedé pásy tému: HISTÓRIA KARATE. Dosť ma táto téma zaujala, priam nadchla. Po náročnom tréningu sme všetci aj so senseiom Milanom a senseiom Robkom zašli na kofolu. Senseia Robka som videl prvý-krát o to väčší zážitok. Rozprávali sme sa o veľa zaujímavých veciach ( Budem dlho premýšľať na debatu a tému - v dobrom). Večer sme sa každý rozišli domov zreštaurovať sa na nedeľu.

Aj keď ráno sem tam niečo zabolelo s úsmevom na tvári som bol pripravený na ďalší tréning. Páčilo sa mi ako si každý s každým mohol vo dvojici vyskúšať techniku z kata No Iga Dai. Každý s kým som cvičil bol milý trpezlivý a ochotný pomôcť a vysvetliť keď som niečomu nerozumel (ako keby som sa s nimi poznal už veľmi dlho). Z mojej strany vnímam tieto semináre ako spoznávanie veľa skvelých ľudí s ktorými sa cítite dobre, veľa skvelých príležitostí naučiť sa niečo nové spresniť veci ktorím nerozumiem.

Keď seminár skončil všetci sme sa rozlúčili a prišlo mi ľúto, že sa to tak rýchlo skončilo. Mám zo semináru veľa zážitkov s ktorými sa veľmi rád podelím aj s ostatnými a na ktoré môžem s úsmevom spomínať.

PS : už sa hrozne teším na ďalší!!! 

Denis Rajták,

10. kyu

Dokan Dojo Bratislava