Aktuality Fórum Budopedia E-shop FAQ Kontakty
Škola Dokan BSK Členstvo Kurzy & Semináre Iga Ryu Kenpó Karate Karate pre deti Praktická sebaobrana Kobudó Ninjutsu Kyudo
Citáty majstrov:
Dnes je 20-4-2024, meniny má Marcel
pasik
Aktuality
Kurzy a semináre
Vyhľadávanie:
Členská zóna
Video materiály
Anketa
Aká oblasť bojových umení vás zaujíma najviac ?
Sebaobrana
43%
Práca s energiou
22%
Filozofia Budó
17%
Zbrane
11%
Kondícia
5%
podujatia.sk univerzitka.com fightsport.sk http://www.realityak.sk/ http://www.agrifarmi.sk/

Sústredenie začalo rozcvičkou približne o 9:30. Ešte pred tým sme ale spravili zaváhanie keď sme sa nezoradili do radu a vďaka nasej nepozornosti nás museli sensei upozorniť na to, že už je vhodné sa zoradiť. Rozcvička sa začala dychovými cvičeniami, ktoré v nás mali prebudiť energiu a pripraviť nás na cvičenie. Niektorí z nás ešte ráno zývali únavou, keďže sa asi nevyspali do ružova. Po rozcvičke sme začali cvičiť základné kombinácie, z ktorých pozostáva Gekisai-kata. Po niekoľkých hodinách cvičenia som dospel k názoru, že o každej jednej kombinácii z tejto kata by bolo možno spraviť minimálne jedno ďaľšie sústredenie, pretože detailov, ktoré je možné vylepšovať je nespočetne. Ako sa ukázalo viacerým z nás robilo problém už len zosúladiť hornú a dolnú časť tela. Či už sme často zabúdali na správne postoje - hlavne sancin-daci alebo zle načasované zapájanie bokov (harai-otosi-uke), kime, alebo iné detaily. Ako aj Sensei Robko povedal "keď tie boky dávate priskoro alebo neskoro - tak je to zle - to ich tam radšej nedávajte vôbec".  Sensei Milan sa nám súhru všetkých potrebných častí snažil vysvetliť na príklade, pri ktorom si Fanni musela zapchať uši. Už zmienené sancin-daci bol rozhodne problém nielen pre nižšie, ale aj vyššie technické stupne. Niektorý z nás si za to odniesli aj príúčku - tá ale nebola myslená v zlom, ale skôr ako pripomenutie toho, že v skutočnej situácii by ten či onen chybný detail znamenal rozdiel medzi tým, či z krajnej situácie vyjdeme zdravý, alebo sa ocitneme ako príspevok v Krimi-novinách. Čím dlhšie a viac cvičíme, tak sa nám pri praktikovaní bojového umenia ujasňuje predstava jednoty tela a ducha. Aj k tomuto nás sensei snažia doviesť cez správnu koncentráciu počas celého dňa. Sústredenie a vnímavosť by nemala končiť úklonom pri vychádzaní z do-jo, ale koncentráciu by sme si mali uchovať na každom mieste a v každej situácii, ktorej musíme čeliť. Sám som si to vyskúšal na sebe, keď som mal nezáväzne komunikovať so sensejom Milanom a zrazu prišiel z jeho strany úder, ktorý poukázal na to, že nikdy nevieme čo sa môze stať,  no prirodzeným koncentrovaným postojom je možné byť pripravený na hocakú situáciu, ktorá nás môže postretnúť.  Myslím,  že práve toto udržanie koncentrácie aj mimo tréningov je veľmi náročné. Aj keď nám počas obednej prestávky za výdatnej podpory klimatizácie celkom vychladli nohy aj hlavy, dozvedeli sme sa jeden o druhom ako sa kto dostal ku karate, čo bolo to čo nás zaujalo a taktiež sme sa snažili nájsť odpovede na to, čo hľadali tí, ktorí odišli. Pri objasňovaní takýchto otázok je potrebne pomenovať a uvedomiť si to, čo vlastne všetci hľadáme, či už v karate, alebo v bežnom živote. Niekedy práve ujasnenie si toho, čo vlastne chceme a očakávame nám pomôže nájsť tu správnu cestu k cieľu. Po prestávke sme prešli k ucelenému nacvičovaniu Gekisai-kata. Popri tom nám sensei ukazovali praktickú stránku jednotlivých častí na rôznych útokoch a aplikáciach zahrnutých do kihon-ipon-kumite. Páčilo sa mi,  že sme konečne ako cela skupina pri aplikáciach poslúchli senseiov a techniky sme všetci zakončovali hlasitým Kiai. Aplikácie tým získali iný rozmer. O 17.00 prvý deň sústredenia skončil a po prezlečení sme zašli ešte na kofolu a nejaké to jedlo do Sedmičky. Počas príjemného posedenia sme ešte rozobrali názory na prežitý deň a asi pol hodine a pol sme sa rozišli, niektorý domov a podaktorí na oslavu Veronikiných narodenín. Ešte raz všetko naj.
 
Druhý deň sústredenia 8.11 sme sa po rozcvičke venovali pokračovaniu studia Gekisai-kata. Na záver sme precvičovali aplikácie a kakie. Niektorý z nás mali problém kryť si telo a držať si ruky v správnej polohe a naopak, tí ktorí s nimi cvičili nevyužili otvoreného priestoru, ktorý sa im ponúkal. Tu nám sensei museli pripomenúť, že máme aj zrak aj sluch a že ich teda máme použivať. Zároveň tým s ktorými cvičíme pomáhame uvedomiť si vlastne slabiny.
 
Rad by som sa touto cestou poďakoval senseiom Milanovi a Robkovi za všetko, čo nás naučili a všetkým ostaním, s ktorými som si mohol zacvičiť a dozvedieť sa niečo nové.
Vďaka. 
 
Juraj Troják 
2 Kyu.
 
 

nacitavam
zavrieť