Sú len dva semináre v roku, ktoré nesú názov - Taikai.
Taikai v japončine znamená - veľké zhromaždenie, generálne zhromaždenie, hlavné zhromaždenie, veľké stretnutie. Pojem, ktorý označuje spoločné stretnutie všetkých cvičiacich nejakého štýlu či školy (ryu) s ich hlavným majstrom.
Najmenej dvakrát za rok by sa mali stretnúť cvičiaci s hlavným učiteľom štýlu a cvičiť pod jeho vedením. Samostatné skupiny sú síce vedené ich vlastnými učiteľmi (sensejmi), ale z viacerých dôvodov je dôležité, aby cvičiaci, zaujímajúci sa o budó trénovali aj s hlavným učiteľom. Takéto cvičenie sa nazýva taikai (stretnutie k spoločnému cvičeniu), ktoré sa koná minimálne dvakrát ročne.
V mnohých európskych školách slúžia jednotlivé semináre na ďalšie vzdelávanie. Ľudia chodievajú na semináre, aby sa naučili niečo nové. Toto však nie je zmyslom Taikai. Napriek tomu, že aj tu je možné naučiť sa mnoho nového, zmyslom takéhoto spoločného cvičenia je zabezpečiť, aby sa v celej škole cvičilo rovnako a súčastne, aby sa ďalej zdokonaľovalo to, čo sa žiaci už naučili priamo pri zdroji.
Tí pokročileší, ktorí už dlhšie poznajú spôsob, akým prebieha výuka v škole Dokan, už dávno zistili, že "to podstatné" z budó je možné zavnímať nielen pri cvičení na tréningu, ale často najmä počas mondó so sensejom po tréningu, na "kofole", či pri spoločných večeroch s gitarou, kde hudba a spev otvárajú dvere k podstate každého umenia (budó nevynímajúc), nachádzajúcej sa v srdci - v Duši človeka.